Umelá inteligencia (AI) má kopu skvelých výhod, ale aj niekoľko veľkých nevýhod. Medzi tie najväčšie negatíva možno zaradiť napríklad energetickú spotrebu, ktorá už teraz dosahuje alarmujúcich hodnôt. Očakáva sa pritom, že spotreba elektriny v dôsledku rozmachu nových modelov, systémov a aplikácií v budúcnosti ešte väčšmi vzrastie.
Kapitoly článku:
Nová štúdia, na ktorú upozornila britská BBC, varuje, že priemysel umelej inteligencie môže do roku 2027 spotrebúvať rovnaké množstvo elektriny ako celé Holandsko.
Modely umelej inteligencie rozhodne neslúžia len na zábavu. Potenciálna škála ich využitia je oveľa širšia. Rozmach generatívnych modelov odštartoval systém ChatGPT od spoločnosti OpenAI, ktorý debutoval v novembri 2022. Následne viacero technologických firiem oznámilo, že pracujú na vlastných modeloch AI, pričom niektoré z nich už vyvinuli konečný produkt. To je rozhodne dobré pre používateľov a hospodársku súťaž. No nemusí to byť až tak dobré pre planétu.
Prečítajte si tiež:
- Vodiči POZOR: Pripravte si viac peňazí. Skokovo zdražie základná služba
- Kvantové batérie: Neobmedzená energia budúcnosti je na dosah. Vedci ohlásili kľúčový pokrok
- Samsung popri sérii Galaxy S24 predstaví aj nové adaptéry. Nebude to však výkon, čím učarujú
AI aplikácie sú kvôli svojmu rapídnemu pokroku čoraz náročnejšie, takže ich prevádzka vyžaduje čoraz viac energie. Štúdia, ktorá skúma potenciálnu mieru rastu spotreby zo strany AI systémov však zároveň tvrdí, že predpokladané hodnoty sú špekulatívne, keďže technologické firmy nezverejňujú dostatok údajov na to, aby mohla byť utvorená presná predpoveď.
Ročná spotreba AI až 134 TWh
Na druhú stranu, nie je žiadnym tajomstvom, že AI aplikácie sú oveľa náročnejšie na spotrebu v porovnaní s tými tradičnými. Štúdiu, ktorá sa zaoberá možným rastom spotreby energie zo strany AI, vypracoval Alex De Vries, doktorand na univerzite v Amsterdame. Vo svojich tvrdeniach uvádza, že hoci niektoré hodnoty budú rásť, niektoré ostanú nezmenené, ako napríklad tempo rastu alebo dostupnosť AI čipov.
De Vries sa domnieva, že spoločnosť NVIDIA bude zodpovedať približne 95 % všetkých dodávok čipov potrebných na prevádzku AI, ktoré toto odvetvie vyžaduje. Pri pohľade na množstvo čipov, ktoré by mohla dodať do roku 2027, dokázal De Vries vytvoriť predpoklad, podľa ktorého môže ročná spotreba elektrickej energie zo strany AI do roku 2027 vzrásť na 85 až 134 TWh. V prípade vrchnej hranice ide o číslo, ktoré môže byť ekvivalentom spotreby menšej krajiny. „Z hľadiska spotreby elektrickej energie by ste hovorili o krajine veľkej asi ako Holandsko,“ uviedol De Vries pre BBC. Inými slovami – spotreba by bola rovná zhruba 0,5 % globálnej spotreby elektrickej energie.
Môžu za to dátové centrá
Systémy umelej inteligencie, vrátane veľkých jazykových modelov, na základe ktorých pracujú naši obľúbení „chatboti“, by nemohli fungovať bez skladov naplnených špecializovanými počítačmi, resp. dátovými centrami. Práve dátové centrá sú tie zariadenia, ktorá budú ťahať spotrebu energie smerom nahor. A keďže sú AI aplikácie čoraz náročnejšie, musia rásť aj kapacity dátových centier. To si vyžaduje nielen nemálo energie, ale aj peňazí. No keď budú mať vyššie kapacity, bude ich treba ešte viac chladiť. A na to sa v súčasnosti používa voda, ktorá je vzácnym zdrojom.
Danny Quinn, šéf škótskeho dátového centra DataVita, uviedol, že jeho spoločnosť v poslednom období začala dostávať oveľa viac žiadostí na využitie jej zariadení pre systémy AI. Ešte začiatkom 2023 to boli maximálne dve žiadosti týždenne. Teraz ich každý týždeň obdrží stovky.
Poukázal pritom na obrovský rozdiel v energetickej spotrebe medzi tradičnými servermi a servermi pre AI. „Štandardný rack s bežnou zostavou spotrebuje približne 4 kW energie, čo zodpovedá rodinnému domu. Zatiaľ čo rack so súpravou AI mal asi 20-násobok, teda asi 80 kW energie. V rámci jedného dátového centra ich môžete mať stovky, ak nie tisíce.“
Potrebujú stále viac a viac zdrojov
Spoločnosť DataVita sídli v centrálnom pásme Škótska, čo podľa Quinna predstavuje zásadnú výhodu. Miestne chladné a vlhké podnebie totiž poskytuje prirodzený spôsob chladenia centier. Dodáva však, že aj napriek tomu ide o náročnú úlohu.
Napr. Microsoft, ktorý taktiež vo veľkom investuje do rozvoja umelej inteligencie, vo svojej poslednej správe o udržateľnosti prezradil, že jeho spotreba vody v rokoch 2021 až 2022 stúpla až o 34 %, konkrétne na 6,4 milióna m3.
„Tieto energeticky náročné systémy spotrebujú obrovské množstvo elektriny a energie, ale aj obrovské množstvo vody na chladenie. Takže sa skutočne pozeráme na obrovský ťažobný priemysel 21. storočia,“ uviedla profesorka Kate Crawfordová pre BBC.
Stojí to za to?
Na druhú stranu, je tu nádej, že AI pomôže ľudstvu vyriešiť niektoré environmentálne problémy, ktorým naša planéta dlhodobo čelí. Google a American Airlines nedávno zistili, že piloti by mohli znížiť množstvo parných stôp emitovaných lietadlami, a to pomocou nástroja umelej inteligencie, ktorý by automaticky volil najvhodnejšiu výšku letu.
Vedci zo Spojených štátov sa v medzičase snažia o obnovenie jadrovej fúzie, čo je proces, akým získava energiu naše Slnko. Ak by uspeli, išlo by o obrovský pokrok v oblasti neobmedzených ekologických zdrojov energie. AI im môže pomôcť napríklad tým, že urýchli výskum.