Európska komisia predstavila nové usmernenia, ktoré majú ľuďom pomôcť pripraviť sa na mimoriadne udalosti, a to najmä na prvých 72 hodín krízy, kým sa rozbehne pomoc od štátu. Týkajú sa aj núdzovej tašky, výučby v školách či ľudí so zdravotným postihnutím. Komisia zároveň navrhuje, aby mala Európska únia každý rok svoj Deň pripravenosti. Prvýkrát by sa mal konať budúci rok 23. októbra.
Usmernenia predstavila Hadja Lahbib, eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie, a to na Európskom fóre civilnej ochrany. Ide o ďalší krok k plneniu stratégie únie pre pripravenosť, ktorú Komisia prijala v marci 2025. Táto stratégia obsahuje 30 konkrétnych opatrení a vychádza zo správy bývalého fínskeho prezidenta Sauliho Niinistö o tom, ako by mala byť Európa lepšie pripravená na krízy. Podľa Lahbib môžu pri katastrofe rozhodovať práve prvé hodiny. Každý Európan by preto mal vedieť, čo robiť, ako ochrániť svoju rodinu a ako pomôcť iným.
Pripravenosť sa podľa nej začína doma, v školách a v komunitách, preto chce Komisia dať ľuďom praktické nástroje a zároveň posilniť systémy, na ktoré sa ľudia v núdzi bežne spoliehajú.
Tri dni bez pomoci
Usmernenia sa venujú štyrom oblastiam, pričom ľudí sa najviac týka prvá z nich. Komisia chce, aby si každý dokázal zabezpečiť základné potreby počas prvých troch dní mimoriadnej udalosti, teda v čase, keď sa pomoc od štátu ešte len formuje. Pomôcť k tomu majú núdzové zásoby doma a núdzová taška, ktorú môžete rýchlo vziať so sebou, ak musíte unáhlene odísť. Čo presne má takáto taška obsahovať, si každá krajina určí sama. Usmernenia sú totiž len odporúčaním, členské štáty ich majú prispôsobiť svojmu vlastnému systému.
Na Slovensku vydalo vlastné odporúčania ministerstvo vnútra. Pre prípad dlhšieho výpadku elektriny radí mať doma jedlo a pitie aspoň na 14 dní pre každého člena domácnosti, pričom vody by ste mali rátať minimálne 4 litre na osobu a deň, z čoho dva litre sú na pitie a dva na varenie a hygienu. Ďalej sa hodí lekárnička s liekmi, ktoré užívate, rádio na batérie, baterka, náhradné batérie, doklady a hotovosť približne vo výške dvojnásobku toho, čo bežne minete za týždeň na nákupy.
Ak by bolo treba rýchlo odísť z domu pri organizovanej evakuácii, ministerstvo radí zbaliť si batožinu s hmotnosťou do 25 kilogramov pre dospelého a 15 kilogramov pre dieťa, ku ktorej môžete mať ešte 5 kilogramov príručnej batožiny. Patria do nej doklady, peniaze a platobné karty, lieky, jedlo a voda na dva až tri dni, hygienické potreby, baterka, deka alebo spacák, náhradné oblečenie, obuv a pršiplášť.
Niektoré krajiny idú ešte o krôčik ďalej, keďže napríklad švédska agentúra pre civilnú ochranu dva roky dozadu rozposlala všetkým domácnostiam aktualizovanú brožúru Ak príde kríza alebo vojna, v ktorej radí, aby ľudia vydržali bez pomoci zvonka celý týždeň.
Väčšina nie je pripravená
Takéto odporúčania sa môžu zdať prehnané, no majú svoj význam, ktorý len potvrdil prieskum Eurobarometra z roku 2024. Až 58 percent Európanov v ňom uviedlo, že sa necítia byť dostatočne pripravení na katastrofy alebo mimoriadne udalosti v mieste, kde žijú. Núdzovú zásobu jedla alebo pitia má doma len 29 percent ľudí a zásobu vody na varenie a hygienu približne každý piaty. Konkrétne Slováci v jednej veci patria medzi najhorších. Na odber varovaní od záchranných zložiek alebo úradov sa u nás prihlásili len 3 percentá ľudí, rovnako ako v Lotyšsku, čo bol najnižší podiel v únii.
Varovanie musí prísť načas
Ďalšou oblasťou, ktorej sa usmernenia venujú, je práve informovanie ľudí. Komisia chce, aby úrady vedeli lepšie vysvetliť riziká a hrozby a aby ľudia dostali spoľahlivé informácie včas a v zrozumiteľnej podobe, a to pred mimoriadnou udalosťou, počas nej aj po nej. Slovensko na tom zatiaľ pracuje. Ministerstvo vnútra pripravuje systém SK-Alert, ktorý má posielať varovania priamo do mobilných telefónov v zasiahnutej oblasti, a to bez toho, aby štát potreboval vaše telefónne číslo. Štát pôvodne chcel takéto správy posielať už v roku 2024, ostrá prevádzka sa však očakáva najskôr koncom tohto roka, o čom sme vás podrobnejšie informovali v samostatnom článku.
Tretia oblasť sa týka detí. Komisia odporúča zaradiť prípravu na krízy do výučby v materských aj základných školách a vyškoliť na to učiteľov. Deti by sa mali naučiť, ako sa v krízovej situácii zachovať, a to cez aktivity primerané ich veku, teda také, ktoré ich nebudú zbytočne strašiť ani v nich vyvolávať úzkosť.
Štvrtá oblasť myslí na ľudí so zdravotným postihnutím. Prípravné opatrenia majú byť dostupné aj pre nich a mali by sa zapájať aj do toho, ako sa pripravujú plány na krízové situácie. Jednoducho aby v núdzi nikto nezostal bokom.
Pripomíname však, že všetky štyri usmernenia sú nezáväzné. Komisia ich zverejnila spolu so štyrmi sprievodnými dokumentmi, v ktorých sú aj príklady dobrej praxe z členských štátov a zo sveta. V budúcnosti ich môže upraviť podľa toho, aké s nimi budú skúsenosti.
Deň pripravenosti každý október
Komisia zároveň navrhuje, aby mala únia každoročne Deň pripravenosti, ktorý by pripadol na 23. október, prvýkrát v roku 2027. Má ľudí povzbudiť, aby sa na krízy aktívne pripravovali, a zároveň oceniť prácu úradov, organizácií civilnej ochrany a komunít. Tento dátum preto, lebo práve 23. októbra 2001 vznikol mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, cez ktorý si krajiny navzájom pomáhajú pri katastrofách. Okrem 27 členských štátov je v ňom zapojených aj ďalších desať krajín, napríklad Nórsko, Srbsko či Ukrajina. Mechanizmus funguje tak, že krajina zasiahnutá katastrofou požiada o pomoc a ostatné jej ponúknu napríklad techniku alebo záchranárov. Od roku 2002 bol aktivovaný viac ako 880-krát, z toho len minulý rok 64-krát.
Nápad na pravidelnú akciu prišiel aj od samotných ľudí. Európsky občiansky panel pre pripravenosť, ktorý od marca do mája 2026 spojil 150 občanov z celej únie, odporučil okrem iného organizovať každý rok Európsky týždeň pripravenosti. Komisia chce teraz s Európskym parlamentom, Radou EÚ, Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Európskym výborom regiónov pripraviť spoločné vyhlásenie, ktoré by podporilo aspoň Deň pripravenosti.
Civilná ochrana nesmie chýbať
Posledná časť balíka sa netýka priamo ľudí, ale štátov. Komisia nedávno prijala odporúčanie, ktoré má zabezpečiť, aby národné kontaktné miesta civilnej ochrany fungovali nepretržite, a to aj pri výpadkoch či iných mimoriadnych udalostiach. Krajiny cez tieto miesta komunikujú s mechanizmom EÚ, keď žiadajú o pomoc alebo ju ponúkajú. Odporúčanie vychádza zo skúseností z nedávnych kríz a výpadkov. Štátom radí, ako pripraviť plány, aby kontaktné miesta fungovali aj v kríze, a ako ich pravidelne testovať. Aj toto odporúčanie je však nezáväzné. Ak kontaktné miesta vydržia, mechanizmus môže fungovať nepretržite a pomoc sa dostane tam, kde ju najviac treba.
