Slovenská akadémia vied (SAV) upozorňuje, že energetická chudoba môže ohroziť tisíce domácností. Podľa jej odhadov sú najviac zraniteľné jednorodičovské rodiny s nízkymi príjmami, rodiny s viacerými deťmi a dôchodcovia.
Výraz „energetická chudoba“ sa používa v prípadoch, keď si človek nemôže dovoliť vykurovať či inak dostatočne zásobovať svoje obydlie energiami, pričom táto situácia ohrozuje jeho zdravie i kvalitu života. Analýzy naznačujú, že práve takéto domácnosti potrebujú adresnú pomoc od štátu. Doterajšia prax však ukazuje, že identifikovať ich nie je jednoduché.
More Read
Kombinácia nízkych príjmov a slabej energetickej efektívnosti
Podľa odborníkov z Prognostického ústavu SAV musí byť na to, aby domácnosť spadala do energetickej chudoby, súčasne splnených viacero kritérií. Nestačí mať len nízky príjem – rolu zohráva aj stav budovy, v ktorej človek býva. Ak ide o staršiu a neobnovenú nehnuteľnosť, na jej vykurovanie a energetický chod sa môže spotrebovať oveľa viac peňazí.
Odborníci spomínajú najmä budovy postavené pred rokom 1980, ktoré často nie sú zateplené, prípadne im chýba moderný vykurovací systém. V takomto prípade náklady na teplo môžu byť oproti novostavbám násobne vyššie. Pokiaľ domácnosť v takej staršej nehnuteľnosti zároveň nemá dostatočné príjmy, môže byť bez štátnej pomoci prakticky neschopná pokryť svoje energetické náklady.
Pre lepšie zacielenie pomoci je možné využiť údaje z viacerých verejných registrov. Sociálna poisťovňa napríklad eviduje informácie o príjme, katastrálny úrad zas o veku a stave budovy. Navyše, čiastkové údaje sa dajú využiť aj zo sčítania obyvateľov, domov a bytov.
Obavy z odovzdávania dát a záruka ochrany
Mnohí ľudia však môžu mať obavy z toho, že ak poskytnú detailnejšie informácie o svojich nehnuteľnostiach či príjmoch, môže dôjsť k ich zneužitiu alebo stratám v systéme. Odborníci však zdôrazňujú, že štát má voči takýmto údajom ochrannú povinnosť. To znamená, že ak sa má reálne poskytnúť presne cielená pomoc, nemožno sa spoľahnúť len na plošné dávky. Je potrebné, aby sa zamerali na ľudí, ktorí sú naozaj v energetickej núdzi.
Podľa energetických poradcov existuje len minimum iných spôsobov, ako presne identifikovať, kto potrebuje príspevok na kúrenie či elektrinu. Detaily o bývaní a príjmoch sú nevyhnutné na vypracovanie presných podkladov. Súčasná slovenská legislatíva tak musí dať jasné kompetencie inštitúciám, aby ich mohli spracovať – a zároveň prijať opatrenia, ktoré zabezpečia, že tieto informácie nebude štát zbierať nad rámec potreby, ani zneužívať.
Dávka na bývanie ako riešenie?
Jedným z možných návrhov, ktorý zaznieva v diskusii o adresnej energopomoci, je zavedenie špeciálnej dávky pre domácnosti, ktoré míňajú veľkú časť príjmov na bývanie. Inšpiráciou môže byť model z niektorých krajín, kde ľudia môžu získať tento príspevok, ak preukážu, že na bývanie vynakladajú aspoň 30 percent svojich mesačných výdavkov. Započítané sú pritom nielen energie, ale aj vodné, stočné či ďalšie súvisiace poplatky.
Pokiaľ by sa Slovensko rozhodlo takúto dávku zaviesť, mal by ju kontrolovať príslušný rezort na základe komplexnej databázy o príjmoch a stave nehnuteľností. Otázne je, či sa táto dávka stane dostupnou automaticky, alebo by o ňu museli žiadatelia aktívne požiadať podobne, ako je to v Česku. V oboch prípadoch by však malo ísť o adresnú pomoc, ktorá by reálne pomohla ľuďom v núdzi, a nie o plošné dotácie, ktoré často prúdia aj k tým, ktorí ich nepotrebujú.
Analytici upozorňujú, že ak by ostala pomoc len na plošnej úrovni, nemotivovalo by to ľudí k zlepšeniu energetickej efektívnosti vlastných nehnuteľností. No na druhej strane je nevyhnutné, aby stavebné úrady, prípadne iné organizácie, poskytovali poradenstvo v oblasti zateplenia či modernizácie vykurovania, aby sa situácia dlhodobo stabilizovala.
