Po tom, ako USA zaviedli mimoriadne vysoké clá na európske tovary, Európska únia intenzívne pracuje na svojej odpovedi. V snahe vyrovnať ekonomické dopady európske firmy čelia neistote a možnej eskalácii obchodného napätia medzi dvoma ekonomickými veľmocami.
Európska komisia oznámila plán, ktorý sa skladá z dvoch samostatných krokov. Prvá fáza odvetných opatrení vstúpi do platnosti už 15. apríla a druhá o mesiac neskôr, 15. mája. Únia zároveň avizuje, že prioritou ostáva diplomatické riešenie situácie.
Medzi návrhmi Európskej komisie je vzájomné zrušenie ciel na určité druhy priemyselných výrobkov. Takýto krok by mohol pomôcť obnoviť vzájomnú dôveru a stabilizovať obchodné vzťahy, ktoré sa prudko zhoršili po nedávnom rozhodnutí prezidenta Trumpa.
Francúzsko a Nemecko navrhujú tvrdší postup
Najtvrdšie postoje v rámci Európskej únie zastáva Francúzsko a Nemecko. Tieto krajiny vyzývajú na použitie nového obchodného mechanizmu, tzv. Anti-Coercion Instrumentu (ACI). Tento doteraz nikdy nepoužitý legislatívny nástroj by Únii umožnil brániť sa proti ekonomickému nátlaku zo strany USA.
Potenciálnym cieľom ACI by mohli byť najmä americké digitálne služby, vrátane technologických gigantov, ktorí majú významný vplyv na európskom trhu. Francúzska a nemecká vláda upozorňujú, že Európa musí byť pripravená na ráznejší postup, aby ochránila svoje ekonomické záujmy.

Tento návrh však vyvolal v rámci EÚ kontroverzie. Niektoré krajiny ho podporujú ako nutný krok k ochrane trhu, no iné ho vnímajú ako nebezpečné prilievanie oleja do ohňa už teraz napätej situácie.
Obavy z obchodnej vojny brzdia rázne opatrenia
Medzi krajiny, ktoré vyjadrili vážne obavy z príliš agresívneho postupu, patrí predovšetkým Írsko, Taliansko a Španielsko. Tieto krajiny varujú, že použitie ACI, zvlášť voči americkým technologickým či farmaceutickým spoločnostiam, by mohlo výrazne poškodiť európske hospodárstvo.
Írsko, ktoré je sídlom mnohých významných technologických firiem z USA, má obavy najmä o stabilitu domácej ekonomiky. Rovnako aj Taliansko a Španielsko upozorňujú, že príliš agresívna odveta môže vyvolať reťazovú reakciu, ktorá by Európe priniesla viac škôd ako úžitku.
Preto tieto štáty apelujú na umiernenosť a diplomatické vyjednávanie s cieľom zabrániť ďalšiemu zhoršeniu vzťahov medzi EÚ a USA. Názory členských krajín tak zostávajú rozdelené medzi potrebu ráznej odpovede a snahu predísť ďalším ekonomickým škodám.