Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa nedávno ohlásila uvalenie nových ciel na dovoz z Európskej únie, zvýšených na 20 %. Okrem toho boli špeciálne tarify na hliník, oceľ a automobily zvýšené až na 25 %. Európska komisia zareagovala vyhlásením, že takéto rozhodnutie považuje za neférové a nezlučiteľné s princípmi voľného obchodu.
V prvej vlne sa EÚ odhodlala obnoviť clá na niektoré druhy amerických výrobkov, pôvodne zavedené ešte v roku 2018 a 2020. Tieto tarify v rozsahu 20 až 50 % zasiahnu napríklad whisky, motocykle, plastové komponenty, hracie karty, džínsy a lodné výrobky. Podľa predstaviteľov únie nejde o žiadne radikálne novinky, ale skôr o obnovu skorších sankčných opatrení.
Takýto krok však predstavuje len začiatok. Druhá vlna ciel, plánovaná na nadchádzajúce týždne, môže byť pre americké firmy ešte bolestivejšia. Európska únia totiž otvorene uvažuje o clách zameraných aj na služby a softvérové produkty veľkých amerických spoločností.

Softvér v hľadáčiku: Apple, Google a spol.
Unikátnym krokom EÚ môže byť rozšírenie ciel o digitálne služby a softvér amerických technologických gigantov, ktoré v obchodných vojnách tradične nespadajú do kategórie zvyčajného dovozu fyzického tovaru. Cieľom by sa mohli stať giganti ako Google, Apple, Microsoft, Amazon či Facebook, ktorí síce predávajú aj hmatateľné produkty, no obrovskú časť ich príjmov tvoria práve digitálne služby.
Podľa dostupných zdrojov EÚ zvažuje, že pri vybraných softvérových službách by uvalila clo, prípadne iný druh poplatku. Tým by znevýhodnila americké firmy v prospech európskych konkurentov. Tento prístup by americká strana mohla považovať za priamu odvetu, keďže Trumpova colná politika nepočíta s digitálnymi produktmi – tie sú väčšinou oslobodené od ciel vo väčšine existujúcich obchodných dohôd.
Potenciálny dosah na trhy a spotrebiteľov
Rozhodnutie Spojených štátov zaviesť výrazné dovozné clá sa už začína prejavovať. Európski výrobcovia automobilov, oceliarsky priemysel, ako aj producenti potravín pociťujú nárast nákladov a neistotu na trhoch. Pre amerických spotrebiteľov to zas znamená, že výrobky z Európy, ako napríklad luxusné potraviny, odev či vozidlá, zdražejú.
Na druhej strane by európske clá na softvér mohli americké digitálne spoločnosti prinútiť zvýšiť ceny alebo upraviť podmienky svojich služieb pre klientov v EÚ. Odborníci varujú, že pre spotrebiteľov a podniky závislé od cloudových služieb a software-as-a-service (SaaS) produktov by to mohlo znamenať rast cien softvéru a zmeny licenčných zmlúv.
Hľadanie kompromisu a rokovania
Európska komisia deklaruje, že nechce zvyšovať napätie a je pripravená na rokovania s americkou stranou. Podľa eurokomisára pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroša Šefčoviča Únia dúfa, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré zohľadní obavy USA, no zároveň uchová spravodlivé obchodné prostredie.
Analytici však varujú, že hrozí stupňovanie colných konfliktov, ak sa žiadna z oboch strán nepokúsi dosiahnuť kompromis. Ak by došlo k rozšíreniu ciel na softvérové produkty, obchodná vojna by sa z fyzických tovarov preniesla aj do virtuálneho priestoru.
Európske firmy by z toho mohli krátkodobo profitovať, ak by zákazníci začali hľadať alternatívy k americkému softvéru. Avšak z dlhodobejšieho hľadiska by ďalšie prekážky v obchode mohli spomaliť inovácie a medzinárodnú spoluprácu.