Máme tu 31. marec, čo znamená, že už od zajtra, teda 1. apríla, začne na Slovensku platiť dlho diskutovaná a obávaná transakčná daň. Táto nová forma daňového zaťaženia bude v princípe fungovať celkom jednoducho, no napriek tomu sa očakáva, že bude predstavovať komplexný vplyv na finančné prostriedky nielen podnikateľských subjektov, ale aj bežných ľudí. V tomto článku nájdete všetko, čo by ste o transakčnej dani mali vedieť.
Čo presne je transakčná daň?
Samozrejme, začať treba objasnením toho, čo vôbec transakčná daň je. Nová daň sa bude uplatňovať na odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu na jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery, konkrétne sadzbou 0,8 percenta, bez maximálneho limitu.
Pokiaľ ide o slovenské účty, platba dane bude realizovaná automaticky, teda prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či v špecifických prípadoch, ako je napíklad preúčtovanie nákladov, si budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami.

K dnešnému dňu tiež majú firmy a podnikatelia povinnosť zriadiť si podnikateľský, respektíve transakčný účet, z ktorého sa bude transakčná daň uhrádzať.
Kto všetko bude daň platiť?
Povinnosť odvádzať transakčnú daň od 1. apríla vzniká fyzickým osobám-podnikateľom, právnickým osobám so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničným subjektom s účtami v slovenských bankách, ako aj subjektom vykonávajúcim činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
Naopak, transkačnú daň nebudú odvádzať fyzické osoby, čiže nepodnikatelia, zamestnanci, dôchodcovia, autori ani prenajímatelia nehnuteľností, ktorí prenajímajú len na zákade daňového identifikačného čísla. Platiť ju potom nebudú ani subjekty z neziskového sektora, ako sú občianske zdrženia, neziskové oragnizácie, nadácie a organizácie, ktoré sú súčasťou verejného rozpočtu a ktorých hlavnou činnosťou nie je podnikanie – obce, vyššie územné celky (VÚC), Matica slovenská, Slovenská akadémia vied (SAV), školy a zdravotnícke zariadenia (ktoré nie sú obchodnými spoločnosťami).
Ktoré platby budú zdanené?
Ako nedávno ozrejmila Daniela Klučková, štátna tajomníčka rezortu financií, transakčnej dani budú podliehať napríklad úhrady faktúr, platby za energie, poistenie a podobné výdavky.
Platby, ktoré predmetom dane nebudú, zahŕňajú napríklad platby kartou, platby daní, odvodov a poplatkov smerovaných na účet v Štátnej pokladnici, odvody do Sociálnej poisťovne, úhrady zdravotného poistenia, ako aj výplaty sociálnych dávok, dôchodkov a iných foiem sociálnej pomoci. Napokon budú od dane oslobodené aj platby, pri ktorých sa nakladá s cudzími peniazmi, napríklad pri notárskej úschove alebo na exekútorských účtoch.
Aké sú výhody?
Asi ani netreba hovoriť, že transakčná daň prináša výhody najmä pre štát. Jej implementácia má obrovský potenciál posilniť štátny rozpočet o stovky miliónov eur ročne, čo môže pomôcť k stabilizácii verejných financií – financovanie verejných služieb a zníženie deficitu.
Okrem toho môže zavedenie jednotnej dane z finančných transakcií prispieť k zjednodušeniu daňového systému a zvýšeniu transaprentnosti finančných tokov.
Aké sú nevýhody?
Žiaľ, nevýhod je nateraz o čosi viac ako výhod. Po prvé dôjde k zvýšeniu nákladov pre podnikateľov. Transakčná daň predstavuje dodatočné finančné zaťaženie pre podnikateľské subjekty, čo predstavuje značné riziko najmä pre stredné a menšie podniky.

Po druhé je tu negatívny vplyv na konkurencieschopnosť – zavedenie transakčnej dane môže znížiť atraktivitu Slovenska v očiach zahraničných investorov, keďže obdobná daň sa vo vyspelých ekonomikách bežne nevyskytuje. Výsledkom môže byť odliv investícií a spomalenie hospodárskeho rastu.
Po tretie tu máme riziko podpory šedej ekonomiky. Podnikatelia v záujme ušetriť môžu hľadať spôsoby, ako sa vyhnúť plateniu dane – napríklad zvýšením objemu hotovostných platieb, čo môže viesť k nárastu šedej ekonomiky a zníženiu transparentnosti finančných tokov.
Transakčná daň ovplyvní aj bežných ľudí
Hoci sa štát voči kritike opakovane bráni argumentom, že transakčná daň sa dotkne iba podnikateľských subjektov, pravda je trochu iná. Áno, priamo sa dotkne iba podnikateľov, no nepriamo postihne aj bežných ľudí.
Nepodnikatelia pocítia vplyv transakčnej dane v niekoľkých smeroch. Očakáva sa hlavne obecné zvýšenie cien tovarov a služieb. Keďže transakčná daň pre podnikateľov predstavuje dodatočné náklady, pričom vieme, že cieľom každého podnikateľa je generovať zisk, s vysokou pravdepodobnosťou budú tieto vyššie náklady kompenzovať prostredníctvom vyšších cien, výsledkom čoho bude zníženie kúpnej sily obyvateľstva.
Veľkým rizikom je tiež obmedzenie dostupnosti služieb. Niektoré podniky, najmä tie menšie, môžu v dôsledku zvýšených nákladov obmedziť rozsah svojich služieb, v horšom prípade dokonca úplne ukončiť činnosť.

Do tretice nemožno opomenúť možný negatívny vplyv na ekonomický rast. Zvýšené náklady a potenciálny pokles investícií môžu spomaliť hospodárstvo, čo zase môže viesť k pomalšej tvorbe nových pacovných miest a zohršeniu celkovej ekonomickej situácie v krajine.
Transakčná daň v kocke
Pre jednoduchosť, nižšie nájdete sumarizáciu dôležitých informácií v bodoch.
- Sadzba dane:
- 0,4 percenta z elektronických transakcií (maximálne 40 eur na jednu transakciu)
- 0,8 percenta z hotovostných výberov (bez horného limitu)
- Kto platí daň:
- Podnikatelia
- Zahraničné subjekty s účtami v SR
- Kto neplatí daň:
- Bežní občania, dôchodcovia, neziskové organizácie, obce, školy, SAV, atď.
- Čo sa zdaňuje:
- Úhrady faktúr, platby za energie, poistenia a iné výdavky
- Čo sa nezdaňuje:
- Platby kartou, daňové a odvodové platby, sociálne dávky a dôchodky, platby na účty v Štátnej pokladnici, notárske úschovy, exekútorské účty
- Výhody:
- Stovky miliónov eur pre štátny rozpočet, pomoc pre zjednodušenie a sprehľadnenie daňového systému
- Nevýhody a riziká:
- Zvýšenie nákladov pre podnikateľov, možné zvýšenie cien pre bežných ľudí, riziko poklesu konkurencieschopnosti SR a odlivu investícií, podpora šedej ekonomiky cez vyšší podiel hotovostných platieb, potenciálne spomalenie ekonomického rastu a tvorby pracovných miest