Slovenská vláda už na začiatku roka predstavila ambiciózny plán konsolidácie verejných financií, ktorý sa výrazne dotkol obyvateľov a firiem cez zvýšenie DPH na 23 % či zavedenie kontroverznej transakčnej dane. Minister financií Ladislav Kamenický teraz avizuje, že rok 2026 prinesie ďalšie opatrenia, pričom štát chce dosiahnuť úsporu približne 2 miliardy eur.
Dôvodom na dodatočné škrty sú rastúce výdavky, najmä na platy učiteľov, zdravotníctvo či kompenzácie vysokých cien energií. Podľa ministra budú prioritou rozpočtové škrty, no nevylučuje sa ani zavedenie niektorých selektívnych daní, napríklad na hazard. Konkrétne opatrenia však zatiaľ ministerstvo nezverejnilo.

Vláda chce efektívnejší štát, opozícia žiada viac šetrenia
Vláda tvrdí, že plánuje dôkladne preskúmať možnosti šetrenia na strane štátnych výdavkov. Kamenický naznačil, že dôraz sa bude klásť najmä na vyššiu efektivitu štátnej správy, zníženie počtu úradníkov a lepšie hospodárenie jednotlivých ministerstiev. Podľa neho sú však možnosti zvyšovania daňovej záťaže obmedzené.
Opozičné strany však vládne plány kritizujú. Podľa Mariána Viskupiča z SaS sa kabinet doteraz príliš spoliehal na zvyšovanie daní, čo poškodzuje ekonomiku. Viskupič a ďalší opoziční poslanci navrhujú výraznejšie znižovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe a dôslednejšie šetrenie na vládnych výdavkoch.
Aj opozičné hnutie KDH upozorňuje, že šetriť by sa malo najmä na strane štátu. Hnutie navrhuje audit štátnych výdavkov, zefektívnenie práce úradníkov a lepšie čerpanie eurofondov, ktoré podľa nich doteraz nebolo dostatočne efektívne. KDH tiež odporúča zvyšovanie príjmov cez lepší výber DPH či vyššie zdanenie hazardu.
Kontroverzná transakčná daň stále vyvoláva polemiky
Jedným z najkritizovanejších opatrení tohtoročnej konsolidácie je transakčná daň. Tá zdaňuje všetky elektronické platby sadzbou 0,4 %, pričom maximálny odvod za jednu platbu je stanovený na 40 eur. Navyše zdaňuje aj hotovostné výbery sadzbou 0,8 %, bez horného limitu.

Transakčná daň už teraz vyvoláva obavy odborárov aj podnikateľov. Podľa Moniky Uhlerovej z KOZ táto daň nepriamo zvyšuje daňovo-odvodové zaťaženie práce, keďže zamestnávatelia sú nútení platiť ju aj pri výplate miezd. Anton Szalay z odborového zväzu zdravotníkov zas poukazuje na zvýšené náklady nemocníc, ktoré sa už teraz potýkajú s finančnými problémami.
Zavedenie transakčnej dane podľa kritikov spôsobuje diskrimináciu časti zamestnancov a negatívne dopady na celkovú ekonomiku Slovenska. Ministerstvo financií však zatiaľ neuvažuje o jej zrušení, hoci pripúšťa možné úpravy v budúcnosti.
Vláda tak v roku 2026 stojí pred náročnou úlohou: zabezpečiť konsolidáciu verejných financií bez výrazného negatívneho dopadu na ekonomiku a životnú úroveň obyvateľov. To si bude vyžadovať dôslednú analýzu všetkých plánovaných opatrení, ako aj schopnosť kompromisov medzi politickými silami.