Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová oznámila, že digitálne euro, pripravované ako oficiálna digitálna mena eurozóny, má byť technicky pripravené najneskôr do októbra 2025. V tejto fáze by mala ECB dokončiť všetky technické, legislatívne a organizačné prípravy potrebné pre budúce zavedenie digitálnej meny.
Termín však nemusí znamenať okamžité spustenie digitálneho eura. ECB zdôrazňuje, že finálne uvedenie do obehu sa pravdepodobne uskutoční až okolo roku 2028, pričom bude podmienené schválením potrebných legislatívnych zmien zo strany Európskej komisie, Európskeho parlamentu a Európskej rady. Bez týchto schválení sa digitálne euro reálne zaviesť nedá.
Prípravná fáza projektu začala už koncom roka 2023 a zameriava sa najmä na testovanie technológií, vypracovanie právnych rámcov a konzultácie s kľúčovými partnermi, medzi ktoré patria banky, vlády a ďalšie zainteresované subjekty.

Maloobchodná aj veľkoobchodná verzia digitálneho eura
Digitálne euro má byť dostupné v dvoch základných formách – maloobchodnej a veľkoobchodnej. Maloobchodná verzia je určená širokej verejnosti a mala by priniesť výrazné zjednodušenie každodenných transakcií. Občanom by malo umožniť platiť digitálne, bez potreby hotovosti či platobných kariet, pričom ECB sľubuje zachovanie súkromia a anonymitu transakcií.
Výhodou tejto verzie má byť aj offline funkcionalita, teda možnosť vykonávať platby aj bez pripojenia na internet. Základné platby digitálnym eurom by mali byť bez poplatkov.
Veľkoobchodná verzia digitálneho eura je zase zameraná na finančné inštitúcie. Pomocou technológie blockchain by mali banky a iné finančné subjekty získať rýchlejší a efektívnejší spôsob realizácie medzibankových prevodov a cezhraničných platieb. Táto technológia už bola úspešne otestovaná napríklad Európskou investičnou bankou a Banque de France, ktoré použili blockchain Ethereum na vydanie digitálnych dlhopisov a transakcie s digitálnymi menami centrálnych bánk (CBDC).
Digitálne euro má chrániť menovú suverenitu Európy
Európska centrálna banka vidí digitálne euro ako strategický nástroj na ochranu finančnej a menovej suverenity Európy, najmä vzhľadom na globálny vývoj digitálnych mien v iných krajinách. Silným konkurentom je najmä čínsky digitálny jüan, ktorý už Čína testuje a ktorý má potenciál výrazne ovplyvniť medzinárodné platobné systémy. Podobne tlak vytvárajú aj americké stablecoiny, ktoré sa čoraz viac presadzujú v digitálnych transakciách po celom svete.
Cieľom ECB je preto zabezpečiť, aby euro nestratilo význam v globálnom obchode a zároveň bolo pripravené reagovať na narastajúcu digitalizáciu ekonomiky. Zároveň chce predísť tomu, aby budúce digitálne platobné systémy ovládli iné veľké ekonomiky mimo Európskej únie.
Hoci digitálne euro má veľký potenciál znížiť používanie hotovosti, jeho úplné nahradenie fyzickými peniazmi je v tejto chvíli nepravdepodobné a bude závisieť od politických rozhodnutí, ktoré ECB zatiaľ jasne nepredpokladá.
Čo odlišuje digitálne euro od klasických kryptomien?
Digitálne euro ako digitálna mena centrálnej banky (CBDC) sa líši od bežných kryptomien, akou je napríklad Bitcoin. CBDC je vydávaná a regulovaná centrálnou bankou, je plne kontrolovaná a jej hodnota je stabilná, pretože je naviazaná na euro. Klasické kryptomeny sú decentralizované, ich hodnota podlieha veľkým výkyvom a nemajú štátne garancie. Zatiaľ čo digitálne euro by malo plniť úlohu plnohodnotnej digitálnej alternatívy fyzických peňazí, kryptomeny sú považované skôr za investičné aktíva či alternatívne platobné nástroje bez oficiálnej podpory štátu.