Štát sa v tomto roku snaží čo najviac šetriť verejné financie, a to prostredníctvom konsolidačného balíka s množstvom ekonomických opatrení. Tie sú často prísne a významne uťahujú opasky slovenským domácnostiam. Napriek tomu sa ale dozvedáme, že napokon opatrenia nemusia do štátnej pokladnice priniesť toľko peňazí, koľko sa očakávalo. Vyplýva to z aktualizovanej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP), na ktorú upozornil portál Správy STVR.
IFP konkrétne očakáva výpadok finančných prostriedkov v objeme okolo 370-miliónov eur. Viacerí ekonómovia sa pritom obávajú, že nakoniec môže byť výpadok ešte vyšší, čo môže významne spomaliť tempo oživovania slovenskej ekonomiky.
Podľa Dušana Paura, analytika IFP, sa nižší príjem do rozpočtu odvíja od nižších daňových príjmov a mierne znížených výdavkov Sociálnej poisťovne (SP). Celkové príjmy do štátneho rozpočtu v roku 2025 sa odhadujú na 27,5-miliardy eur. To znamená, že výpadok 370-miliónov eur nie je zrovna katastrofálny. Rozhodne ale nejde ani o zanedbateľnú sumu. Je takmer isté, že túto stratu bude štát chcieť v tom či onom smere vykompenzovať.

Štát pozná dôvody
Podiel na vine má aj obecné spomalenie ekonomiky, za čo podľa odborníkov môže nižší výkon zahraničných trhov. Slovensko je malá krajina, ktorá sa opiera o otvorenú ekonomiku. To znamená, že slabá výkonnosť zahraničných trhov citeľne ovplyvňuje výkonnosť nášho trhu.
Vladimír Baláž, vedecký pracovník Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), upozornil, že slovenská ekonomika v tomto roku pravdepodobne neporastie tak rýchlo, ako sa predpokladalo.
Aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) zdôraznil, že k súčasnému vývoju výrazne prispievajú (aj) externé faktory. Konkrétne odkazuje na Nemecko, ktoré sa údajne nachádza v pásme ekonomickej stagnácie, čo má priamy dopad aj na slovenskú ekonomiku. Ďalej poukázal na to, že v nemeckých prognózach došlo k zníženiu očakávaného rastu až o jeden percentuálny bod.
Nemecko ako kľúčový partner
Pripomíname, že Nemecko je jedným z najdôležitejších ekonomických partnerov Slovenska. Medzi našich hlavných obchodných partnerov patrí ako v oblasti importu (dovozu), tak aj v oblasti exportu (vývozu). Veľká časť slovenského exportu smeruje práve do Nemecka, pričom významný podiel tvoria automobilové a strojárske výrobky.
Jednou z najdôležitejších zložiek ekonomickej spolupráce Slovenska a Nemecka je automobilový priemysel – nemecké automobilky ako Volkswagen, Audi, Porsche a BMW zohrávajú významnú úlohu v slovenskom hospodárstve, pričom veľká časť ich produkcie v slovenských závodoch je určená na export do Nemecka.
Taktiež stojí za zmienku, že nemecké firmy patria medzi najväčších zahraničných investorov na Slovensku (Volkswagen Slovakia, Continental, Siemens, Schaeffler a Bosch).
To znamená, že ak sa ekonomická ekonomika dostane do stagnácie či dokonca recesie, ovplyvní to aj slovenský priemysel, najmä automobilový a strojársky sektor. To môže viesť k zníženiu exportu, rastu nezamestnanosti a obecnému spomaleniu ekonomického rastu krajiny.
Späť k výpadku financií pre štátnu pokladnicu – ďalšou príčinou je pokračujúca vojna na Ukrajine, ako aj čoraz reálnejšie zavedenie ciel zo strany Spojených štátov pod vedením Donalda Trumpa.
Hrozí spomalenie trhu práce
Vyššie sme spomenuli možný rast nezamestnanosti. Na toto riziko upozorňuje aj ekonóm Ľuboš Pavelka. Konkrétne očakáva spomalenie tvorby nových pracovných miest. Hoci na trhu zostáva mnoho neobsadených pozícií, podniky pravdepodobne budú musieť znížiť produkciu, keďže klesá dopyt zo zahraničia. Pochopiteľne, to môže ovplyvniť aj celkovú spotrebu domácností.

Kamenický tiež podotýka, že v minulý rokoch aj napriek pandémii boli zisky podnikov extrémne vysoké. Teraz sa však vracajú na „normálnejšiu“ úroveň. Stále však zostáva otázne, ako sa konsolidácia verejných financií odrazí na príjmoch štátu. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) by mohlo priniesť vyššie príjmy, no ak domácnosti obmedzia svoje výdavky alebo začnú nakupovať lacnejšie výrobky, môže to mať opačný efekt a daňové príjmy môžu byť nižšie.
Na záver nemožno opomenúť, že situácia sa v priebehu roka ešte bude vyvíjať, a teda je možné, že sa prognózy ešte budú musieť upraviť.