Slovenskí výrobcovia automobilov a ich početní subdodávatelia čelia neistote, ktorú vyvoláva plán USA zaviesť či zvýšiť dovozné clá na európske autá. Pre krajinu, ktorá má najvyšší počet vyrobených áut na obyvateľa, to znamená vážny dosah na zamestnanosť aj na celý priemyselný ekosystém.
Kým Spojené štáty oficiálne zdôvodňujú colné opatrenia ekonomickými či bezpečnostnými dôvodmi, realitou je hrozba obchodnej vojny, ktorá by mohla rozbiť doterajšie toky a dohody v globálnej ekonomike. Vo výsledku by to pre Slovensko mohlo znamenať menej objednávok, utlmenie výroby a tlak na prepúšťanie.
Vplyv na kľúčové závody a dodávateľov
Na mape slovenského priemyslu dominuje niekoľko významných výrobcov automobilov, ktorí výrazne prispievajú k exportu do zahraničia. Bratislavská fabrika produkuje modely, ktoré sa v rôznych variáciách vyvážajú na celosvetové trhy, vrátane USA. Rovnako závod v Nitre je orientovaný na export prémiových značiek, ktoré by mohli byť vystavené dodatočným clám.
Problém sa však netýka iba samotných automobiliek. Sieť subdodávateľov, počnúc výrobcami komponentov až po logistické služby, by pocítila pokles dopytu a výpadok prepráv na zámorský trh. Mnohé z týchto firiem sídlia v špecifických regiónoch, a ak dôjde k utlmeniu výroby, doplatia na to miestni obyvatelia z hľadiska miezd aj prípadnej nezamestnanosti.
Tlak na výmenné kurzy a ekonomiku EÚ
Medzi hlavných obchodných partnerov USA v rámci EÚ patria Nemecko a Francúzsko, ktoré by tiež pocítili prípadný výpadok objednávok z amerického trhu. Mohlo by sa to prejaviť na celkovej výkonnosti eura, keďže obavy z obchodnej vojny často vedú k výkyvom kurzov.
Podľa ekonómov môžu globálne obchodné spory znižovať dôveru v trhy a presúvať investičné toky inam. Okrem toho sa dajú očakávať protiopatrenia zo strany EÚ, čím by sa situácia mohla vyhrotiť a prejsť do dlhotrvajúceho sporu.
Dopad na ceny výrobkov a infraštruktúru
Napriek hrozbám vyšších nákladov na export do USA nemusí prísť k prudkému zdražovaniu tovarov na domácom trhu, keďže európski výrobcovia budú skôr hľadať cesty, ako udržať konkurencieschopnosť. Riziko však spočíva v možnom znižovaní investícií do modernizácie či rozvoja infraštruktúry.
V prípade dlhšie trvajúcej krízy by sa mohol obmedziť rozvoj v oblasti inovácií, keďže spoločnosti budú musieť prioritne riešiť nákladové škrty. Následne by sa to mohlo nepriaznivo odraziť na kvalite a pestrosti pracovných miest v regióne.