Švajčiarsky odborník na mestskú mobilitu rozprúdil diskusiu, keď navrhol znížiť maximálnu rýchlosť na diaľniciach na 60 km/h, pripomenul server Autoviny. Vychádza z myšlienky, že pomalšia jazda by znížila objem premávky, pretože by cesta medzi dvoma mestami trvala dlhšie a časť vodičov by si radšej zvolila iný spôsob presunu. Tým by sa obmedzili zápchy, emisie i hluková záťaž okolia.
Pri bežnej rýchlosti 130 km/h trvá cesta medzi niektorými mestami menej ako hodinu, avšak podľa tohto návrhu by to bolo podstatne viac. To by prinútilo mnohých ľudí premýšľať, či sú neustále presuny na väčšie vzdialenosti naozaj potrebné. Zároveň by sa zvýšili sankcie za rýchlosť, pretože prekročenie limitu 60 km/h by znamenalo dramaticky vyššie pokuty až po odobratie vodičského preukazu.
![Diaľnica, limit 60 km/h](https://www.techbyte.sk/wp-content/uploads/2025/02/dialnica-limit.jpg)
Kritika nových diaľnic a odkaz na klimatickú dohodu
Ďalšou súčasťou koncepcie je odmietanie výstavby nových diaľnic alebo rozširovania tých existujúcich. Argument znie, že ak sa kapacita nejakej cesty zníži, časť premávky sa buď vytratí, alebo presedlá na ekologickejšie alternatívy. Ide tiež o odvolanie sa na Parížsku klimatickú dohodu, ktorá stanovuje cieľ zníženia emisií CO₂, no vo viacerých krajinách sa tento záväzok podľa experta nedodržiava dôsledne.
Mestský sociológ poukazuje na to, že v uplynulých rokoch štáty západného sveta prijali množstvo stratégií proti klimatickej kríze, no v praxi mnohé z nich neviedli k výraznému zníženiu závislosti na automobilovej doprave. Riešenie vidí v razantnej regulácii, spojením prísnych obmedzení rýchlosti a menším počtom nových ciest.
Kontrast so zvyšovaním rýchlostných limitov v iných krajinách
Zatiaľ čo švajčiarsky odborník presadzuje znižovanie maximálnej rýchlosti, iné štáty skúmajú presný opak. Napríklad v Českej republike sa spomína možnosť zvýšiť limit na vybraných úsekoch až na 150 km/h, a takisto v Rakúsku rezonujú diskusie o úprave pravidiel v prospech rýchlejšej jazdy.
Tento protichodný prístup naznačuje, že v Európe neexistuje jednotné riešenie. Krajiny sa pri tvorbe dopravných predpisov rozhodujú podľa vlastných priorít – niektoré kladú dôraz na plynulosť a rýchlosť, iné na udržateľnú mobilitu a elimináciu znečistenia.
V hre sú navyše ekonomické a sociálne faktory. Spomalenie premávky by sa mohlo odraziť na logistike, osobnej preprave, no tiež na produktivite. Na druhej strane môže kladne ovplyvniť zdravšie životné prostredie a nižší dopyt po ďalších úsekoch diaľnic.