Štát sa v tomto roku snaží ušetriť čo najviac peňazí, pričom podstatná časť tejto „iniciatívy“ pripadla na plecia nám, teda bežným občanom. Dočkali sme sa zavedenia vyššej dane z pridanej hodnoty (DPH), ku ktorej čoskoro pribudne transakčná daň. Slovenské domácnosti si tak v tomto roku musia utiahnuť opasky. A žiaľ, je dosť možné, že inak tomu nebude ani v roku 2026.
Práveže sa predpokladá, že štátny rozpočet na rok 2026 prejde ešte väčšími úspornými opatreniami, než sa pôvodne predpokladalo, informuje portál Správy STVR. Po rokovaní vlády (19. februára) to avizoval priamo minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Podľa neho je dôvodom potreba konsolidácie verejných financií, ktorú ovplyvňuje aj zhoršená makroekonomická situácia.
Minister pôvodne tvrdil, že v budúcom roku bude potrebné ušetriť sumu v rozmedzí 800- až 850-miliónov eur. Teraz sa však obáva, že táto suma bude napokon oveľa vyššia, možno až o ďalšie stovky miliónov eur. Odborníci z ministerstva financií (MF) momentálne prepočítavajú presnú hodnotu, pričom sa vychádza z aktuálnych makroekonomických prognóz a ďalších finančných požiadaviek.

Kamenický zdôraznil, že ministerstvo už pracuje na novom konsolidačnom balíčku, ktorý zahŕňa opatrenia na strane príjmov aj výdavkov. Kým však nebude dosiahnutá politická dohoda, nechce zverejňovať podrobnosti o konkrétnych opatreniach.
Štát označil viacero vinníkov
Minister tiež skonštatoval, že na stav verejných financií majú negatívny vplyv viaceré vonkajšie faktory. Tie pociťujeme veľmi silno, nakoľko Slovensko patrí medzi najviac otvorené ekonomiky. Problémom v tomto smere je hlavne Nemecko, ktorého ekonomika stagnuje.
Nemecko je jedným z najdôležitejších ekonomických partnerov Slovenska. Medzi našich hlavných obchodných partnerov patrí ako v oblasti importu (dovozu), tak aj v oblasti exportu (vývozu). Veľká časť slovenského exportu smeruje práve do Nemecka, pričom významný podiel tvoria automobilové a strojárske výrobky.
Jednou z najdôležitejších zložiek ekonomickej spolupráce Slovenska a Nemecka je automobilový priemysel – nemecké automobilky ako Volkswagen, Audi, Porsche a BMW zohrávajú významnú úlohu v slovenskom hospodárstve, pričom veľká časť ich produkcie v slovenských závodoch je určená na export do Nemecka. Taktiež stojí za zmienku, že nemecké firmy patria medzi najväčších zahraničných investorov na Slovensku (Volkswagen Slovakia, Continental, Siemens, Schaeffler a Bosch).
Ak sa ekonomická ekonomika dostane do stagnácie či dokonca recesie, ovplyvní to aj slovenský priemysel, najmä automobilový a strojársky sektor. To môže viesť k zníženiu exportu, rastu nezamestnanosti a obecnému spomaleniu ekonomického rastu krajiny.
Na riziko rastu nezamestnanosti upozorňuje aj ekonóm Ľuboš Pavelka. Konkrétne očakáva spomalenie tvorby nových pracovných miest. Hoci na trhu zostáva mnoho neobsadených pozícií, podniky pravdepodobne budú musieť znížiť produkciu, keďže klesá dopyt zo zahraničia. Pochopiteľne, to môže ovplyvniť aj celkovú spotrebu domácností.
Očakávajú sa menšie zárobky
Samozrejme, znamená to aj nižšie príjmy pre slovenskú štátnu pokladnicu. Tie sa údajne prejavujú aj na súčasnom štátnom rozpočte, kde analytici odhadujú výpadok približne 370-miliónov eur. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj v roku 2026, čo vedie k potrebe ešte hlbšej finančnej konsolidácie.
Ministerstvo financií aktuálne vedie diskusie aj so zástupcami samospráv, ktoré rovnako čelia výpadkom príjmov. Kamenický zdôraznil, že chce predstaviť riešenia, ktoré im pomôžu bez toho, aby si vyžadovali dodatočné finančné transfery zo štátneho rozpočtu.
V hre je efektívnejší výber daní, čo by nepochybne zvýšilo príjmy ako štátu, tak aj samospráv. Hovorí sa potom aj o vyplatení časti podielových daní v predstihu, podobne ako tomu bolo v minulom roku.

Napokon sa minister vyjadril aj k financovaniu obrany – zopakoval, že nie je zástancom zvyšovania výdavkov nad úroveň dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP), o čom už mali byť uzavreté kľúčové dohody. V prípade, že sa objavia nové požiadavky na objemnejšie financovanie obrany, Kamenický bude chcieť dôkladne preskúmať ich dopad na fiškálne pravidlá, ktoré Slovensko prijalo na úrovni Ecofinu.