Slovensko je čoraz náročnejšie na život nielen pre bežných občanov, ale aj pre podnikateľov a zamestnávateľov. V porovnaní s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) sme na tom v tomto smere dokonca najhoršie, a to hlavne kvôli vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu, píše denník Teraz.sk.
Slovensko sa tak len niečo vyše mesiaca po zavedení nového daňového systému stalo najnákladnejšou krajinou pre podnikanie a zamestnávanie spomedzi krajín V4. Okrem Slovenska do tejto skupiny patria Česko, Maďarsko a Poľsko. Ako sme spomenuli, zvýšené daňové a odvodové zaťaženie, spolu s rastúcimi fixnými nákladmi, spôsobuje komplikácie pri udržaní existujúcich investícií a prilákaní nových.
Slovensko čaká nepekná budúcnosť. Zmena je nevyhnutná
Ako upozornil Marcel Valocka z Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), pokiaľ sa situácia čo najskôr nezmení, môže dôjsť k stagnácii pracovného trhu a úbytku investičnej aktivity, čo by predstavovalo početné riziká, a to nielen pre podnikateľov a zamestnávateľov, ale aj zamestnancov, čiže bežných obyvateľov krajiny.
V porovnaní s Českom, Poľskom, Maďarskom a Rakúskom ponúka Slovensko menej priaznivé podmienky pre podnikanie. Máme zavedenú absolútne najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 percent), pričom ako jediná krajina v eurozóne zavedieme daň z finančných transakcií. A to stále nie je všetko. Zvýšili sa tiež stropy pre sociálne odvody a fixné náklady firiem.
![Peniaze, euro, mince, bankovky, odvody, Slovensko](https://www.techbyte.sk/wp-content/uploads/2024/10/euro-peniaze.jpg)
APZD upozorňuje, že v dôsledku týchto zmien strácame schopnosť konkurovať nielen v boji o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov o existujúcich investorov.
Prečo sú investície pre Slovensko nevyhnutné?
Investície zo zahraničia, v ekonomickej obci známe ako priame zahraničné investície (PZI), zohrávajú kľúčovú úlohu v slovenskej ekonomike Nakoľko sme malá krajina, musíme mať otvorenú ekonomiku, ktorá je silne závislá od priemyselnej výroby, exportu a prílevu kapitálu zo zahraničia.
Investície zo zahraničia prinášajú viacero významných výhod, ktoré majú priamy dopad na zamestnanosť, hospodársky rast a technologický rozvoj. Mnohé medzinárodné firmy otvárajú výrobné závody a pobočky na Slovensku, čím zamestnávajú tisíce ľudí. Napríklad automobilový priemysel, ktorý na Slovensku zastupujú spoločnosti Volkswagen, Kia, Stellantis a Jaguar Land Rover, priamo aj nepriamo vytvárajú desiatky tisíc pracovných miest.
Dôležité sú potom aj centrá zdieľaných služieb a IT spoločnosti, ktoré zamestnávajú kvalifikovaných odborníkov a poskytujú stabilné pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou.
Ak by zahraničné firmy neinvestovali na Slovensku, mnoho ľudí by muselo hľadať prácu v zahraničí alebo by mali nižšie mzdy v slabšie platených sektoroch. Priame zahraničné investície prispievajú k rastúcej produkcii a exportu, čím zvyšujú celkový hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska.
Ak sa Slovensko stane menej atraktívnym pre investorov, môže to mať viaceré negatívne dopady, vrátane menšieho množstva nových pracovných miest a vyššej nezamestnanosti, pomalšieho hospodárskeho rastu, stagnácie miezd, odchodu kvalifikovaných pracovníkov do zahraničia a pomalšieho technologického pokroku.
Príliš vysoké dane, odvody a fixné náklady môžu odradiť zahraničných investorov, ktorí si radšej vyberú Česko, Poľsko alebo Maďarsko. Preto je dôležité, aby Slovensko ponúkalo stabilné a konkurencieschopné podnikateľské prostredie.
Šetrí sa na našich rozpočtoch
To sa však nedeje. Práveže sa deje presný opak. Podľa APZD väčšina opatrení v rámci hospodárskej konsolidácie smerovala k zvýšeniu daňového zaťaženia – až 96 percent opatrení sa zameralo na dane a odvody, pričom šetrenie v štátnej správe tvorilo iba 4 percentá.
![Peňaženka, peniaze, euro, bankovky, DPH](https://www.techbyte.sk/wp-content/uploads/2024/09/penazenka-peniaze-euro.jpg)
Štrukturálne výdavky štátu pritom vzrástli z 1,3 percenta HDP v roku 2022 na 3,3 percenta v roku 2023, pričom v roku 2024 sa odhadujú až na 5,2 percenta HDP. To znamená, že štát míňa čoraz viac, pričom daňoví poplatníci znášajú väčšinu týchto nákladov.
Asociácia varuje, že ak sa bude trend pokračovať, môže to viesť k škrtom v sociálnych dávkach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Dodáva, že v konečnom dôsledku na to doplatia úplne všetci, teda nielen firmy, ale aj zamestnanci a ich rodiny.