Rok 2025 je pre Slovákov rokom mnohých, často nepriaznivých zmien. Jednou z tých hlavných, ktorá ešte len začne platiť, je transakčná daň, ktorej efekt priamo či nepriamo pocítime úplne všetci. Najviac však bude zaťažovať tých, ktorí budú mať povinnosť ju odvádzať, a síce podnikateľov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), teda podnikateľov. Alebo nie? To bude závisieť od toho, v ktorej banke plánujú viesť svoj podnikateľský účet.
Ak si vyberú Tatra banku, transakčnú daň v tomto roku platiť nebudú. Ako je to možné? Tatra banka pred časom oznámila, že s týmto značným finančným bremenom pomôže všetkým klientom, ktorí si u nej do stanoveného termínu otvoria podnikateľský účet. Akcia platí od 15. januára až do 30. apríla 2025.
Čo je podnikateľský účet a prečo ho treba?
Podnikateľský účet je bankový účet určený pre firmy, živnostníkov a podnikateľské subjekty, ktorý slúži na správu finančných transakcií spojených s podnikaním. Tento účet pomáha oddeliť osobné a firemné financie, čím zjednodušuje účtovníctvo, platby daní a obchodné operácie. Zároveň ide o povinnosť stanovenú zákonom zavádzajúcim transakčnú daň. Všetky osoby, ktorých sa to týka, si musia založiť podnikateľský účet najneskôr do 31. marca 2025.
Čo je transakčná daň?
Pokiaľ náhodou neviete, transakčná daň sa bude uplatňovať na všetky odoslané elektronické transakcie, a to v sadzbe 0,4 percenta, pričom maximálny limit odvodu za jednu transakciu bude nastavený na 40 eur. Zdanené potom budú aj hotovostné výbery. V tomto prípade štát rozhodol o sadzbe 0,8 percenta a nestanovil maximálny limit.
Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami.
Kto všetko bude platiť novú daň?
Povinnosť odvádzať transakčnú daň budú mať fyzické osoby-podnikatelia, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri Slovenskej republiky (SR).
Pôvodne sa mala legislatíva vzťahovať aj na neziskový sektor a cirkvi, no parlament napokon schválil niekoľko zásadných úprav – výnimiek. Od dane budú oslobodené štátne rozpočtové a príspevkové organizácie, územná samospráva, Sociálna poisťovňa, cirkvi, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, záujmové združenia, občianske združenia, nadácie, Slovenský červený kríž, SAV, Matica slovenská, turistické informačné centrá a územné organizácie cestovného ruchu.
Prečítajte si tiež
Predpokladalo sa, že transakčná daň zasiahne približne 700-tisíc subjektov. Nedávne zmeny v zákone však zahŕňali udelenie približne 17-tisíc výnimiek, čím predpokladaný počet ovplyvnených subjektov klesol na asi 683-tisíc.
Tatra banka podáva pomocnú ruku
Transakčná daň je jedným z kľúčových opatrení konsolidačného balíka, ktorým štát cieli na ozdravenie, resp. zníženie deficitu verejných financií. No hoci bude nová daň prospešná pre štátnu pokladnicu, pre ľudí, ktorí ju budú musieť odvádzať, platí presný opak. V dôsledku transakčnej dane im citeľne stúpnu náklady, čo minimálne firmy pretavia do konečných cien svojich tovarov a služieb.
Tatra banka chce v tomto smere pomôcť. A zvolila si skutočne chvályhodný spôsob. Okrem iného vyhotovila podporné materiály, ako napríklad blog a sekciu s často kladenými otázkami, aby klientom poskytla možnosť sa lepšie zorientovať v nových pravidlách. Okrem vzdelávania však banka podnikateľov podporí aj finančne.
Peter Matúš, člen predstavenstva Tatra banky zodpovedný za retailové bankovníctvo, ozrejmil, že Tatra banka vníma výzvy, ktorým podnikanie v súčasnej dobe čelí. Zmena legislatívy ešte viac zaťažuje živnostníkov, ktorí už teraz čelia rastúcim nákladom. Dodal, že z tohto dôvodu sa banka rozhodla prispieť k ich podpore jedinečným benefitom.
Preplatí transakčnú daň
Tatra banka sa rozhodla, že živnostníkom, ktorí si u nej otvoria podnikateľský účet, preplatí transakčnú daň za bezhotovostné platby za rok 2025. Okrem toho môžu získať účetTB na tri roky bez poplatkov za vedenie. Dobrou správou je, že táto ponuka platí aj pre existujúcich zákazníkov – živnostníkov a fyzické osoby – podnikateľov. Banka teda ponúka jednoduché riešenie, ako jedným šupom splniť zákonnú povinnosť a ušetriť nemalé sumy peňazí.
Živnostníci a fyzické osoby – podnikatelia si môžu okrem podnikateľského účtu otvoriť aj Účet pre modrú planétuTB priamo cez mobilnú aplikáciu Tatra banky. Tým získajú vedenie účtu na tri roky bez poplatku a navyše obdržia benefit až 100 eur späť za platby kartou. Táto ponuka je však určená len pre klientov, ktorí v Tatra banke doteraz nemali osobný účet.
V čom je transakčná daň problémová?
Ministerstvo financií (MF) SR očakáva, že nová daň v tomto roku prinesie do štátneho rozpočtu okolo 517-miliónov eur, v roku 2026 až 726-miliónov eur. Tieto odhady však nezohľadňujú možné daňové úniky a fakt, že novela neprešla štandardným legislatívnym procesom, čo znemožňuje presné vyhodnotenie jej dopadov.
A to nie je jediný problém. Jednou z najkritizovanejších častí zákona je možnosť podnikateľov oznámiť banke tzv. osobitný účet, ktorý je oslobodený od dane. Tento účet by mal byť určený na transakcie, ktoré nespadajú pod predmet dane, ako sú kartové platby či prevody medzi vlastnými účtami v rámci jednej banky.
Odborníci však upozorňujú na nejasnú formuláciu zákona, ktorá de facto umožňuje podnikom zahrnúť všetky svoje bežné operácie na tieto osobitné účty. Tým vzniká riziko výrazného zníženia, prípadne úplnej eliminácie daňového zaťaženia. Samozrejme, stratil by na tom hlavne štát.
Samotní podnikatelia varujú, že nová daň môže zvýšiť ich výdavky o desiatky až stovky tisíc eur ročne. Ako sme spomenuli, je pravdepodobné, že firmy tieto náklady premietnu do cien svojich produktov a služieb, čo môže oslabiť konkurencieschopnosť Slovenska a znížiť jeho atraktivitu pre zahraničných investorov. Aby toho nebolo málo, vyššie náklady môžu zhoršiť už tak vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce, ktoré je na Slovensku druhé najvyššie v Európskej únii (EÚ).
Tieto vážne dopady môžu priamo i nepriamo podporiť ďalší rozmach šedej ekonomiky. Príkladmi môžu byť tzv. práca na čierno, poskytovanie služieb bez dane či hotovostné platby mimo evidencie. Na prvý pohľad sa to nemusí zdať ako niečo zlé, no opak je pravdou. Šedá ekonomika vedie k strate daňových príjmov, vzniku nekalej konkurencie (keďže subjekty v tejto ekonomike majú nižšie náklady), ako aj ohrozeniu práv zamestnancov.
