S nástupom roka 2025 začala platiť nová regulácia v oblasti emisií pre európsky automobilový priemysel. Výrobcovia musia zabezpečiť, aby ich flotila nových modelov spĺňala priemerné limity oxidu uhličitého vo výške 94 gramov na kilometer. Pri prekročení hrozí automobilkám poplatok 95 eur za každý gram CO₂ navyše, a to pri každom vyrobenom kuse, čo môže dosiahnuť celkové sankcie v rádoch miliárd eur.
Niektorí producenti sa sťažujú na slabnúci európsky dopyt po elektrických vozidlách a varujú, že snaha o rýchlu elektrifikáciu ich môže zatlačiť do finančných ťažkostí. O zmenu pravidiel požiadalo vyše päťdesiat europoslancov, podľa ktorých hrozia vysoké pokuty i ekonomické dopady na zamestnanosť. Európska komisia však zdôrazňuje, že emisné limity platia už dlhší čas a znižujú škodlivé látky vypúšťané do ovzdušia.

Komisár odmieta zmeny
Jedným z kľúčových predstaviteľov dekarbonizačných cieľov v EÚ je holandský komisár pre klímu. Hoci viacerí výrobcovia a politici upozorňujú na komplikovanú situáciu na trhu, komisár reaguje, že európske automobilky sa na tieto ciele chystali dlhé roky a mnohé do elektrických pohonov investovali nemalé prostriedky. Ak by sa teraz normy uvoľnili, tí, ktorí už adaptovali produkciu, by to pociťovali ako nespravodlivé.
Dodal, že existuje viac ciest, ako splniť limity: nárast predaja elektromobilov, rozvoj hybridných a plug-in hybridných modelov, ale aj úprava spaľovacích motorov na nižšiu spotrebu či vyrábanie kompaktných typov áut. Komisia plánuje v roku 2026 podrobne zhodnotiť, či aktuálne nastavenie reálnych a očakávaných parametrov prispelo k dostatočnému poklesu emisií.
Slovensko: Silná výroba, slabá elektrifikácia
Slovensko vo výrobe automobilov na obyvateľa dlhodobo dominuje, no tempo zavádzania elektromobilov na náš trh očividne zaostáva. Mnohé západoeurópske krajiny už sledujú rýchly rast registrácií batériových elektromobilov, zatiaľ čo na Slovensku tvoria autá s nulovými emisiami len takmer 3 %. Pre porovnanie, v Škandinávii, Beneluxe alebo severných častiach Nemecka je podiel niekoľkonásobne vyšší.

Predaj elektromobilov v EÚ za rok 2023 vzrástol, pričom rôzne krajiny vykázali vysoké prírastky. Na Slovensku však pribudlo len približne 14 000 elektromobilov, čo je nižšie tempo v porovnaní s okolitými štátmi. Tam, kde štát poskytuje väčšiu podporu infraštruktúre alebo príspevkom na nákup, vidno vyšší záujem kupujúcich. Viaceré automobilky vyhlásili, že ponúknu lacnejšie modely, no v regióne strednej Európy je kúpna sila stále menšia než v západných krajinách.
Analytici upozorňujú, že prípadné pokuty za nesplnenie emisných cieľov nepriamo prenáša automobilka do cien áut, čo by mohol byť ďalší faktor, prečo sa cenová dostupnosť pri niektorých modeloch zhorší. Zástupcovia asociácie automobiliek veria, že aliančné spolupráce (napr. medzinárodné fúzie) môžu pomôcť novým technológiám dostať sa do menších či lacnejších vozidiel.
Čo čaká vodičov v nasledujúcich rokoch
Aj keď je Slovensko významnou priemyselnou základňou pre mnohé európske značky, zostáva menej aktívne v rozvoji nabíjacích staníc a podpory elektromobilov. Odborníci z automobilového trhu očakávajú, že vďaka prísnejšiemu emisnému tlaku EÚ sa budú musieť domáci výrobcovia v krátkom čase prispôsobiť. Rovnako to môže časom priniesť viac “zelených” pozícií a nových investícií do inovácií.
Od roku 2035 sa má navyše postupne končiť predaj čisto spaľovacích áut, čo tlačí automobilky do rýchleho prechodu k elektromobilite. Vodiči na Slovensku tak môžu čakať širšiu ponuku elektrických alebo hybridných modelov a postupne klesajúce ceny starších typov so spaľovacími motormi.
Automobilky teda budú hľadať spôsoby, ako plniť emisné stropy – či už budovaním nových vývojových centier, upravovaním motorov na nižšiu spotrebu alebo nástupom modelov s plug-in hybridom.