Plyn je nielen pre Slovensko akútnou, a teda aj aktuálnou témou. Veľká zmena prišla v čase, keď Ukrajina oznámila nepredĺženie zmluvy o tranzite ruského plynu cez svoje územie, čo je trasa, z ktorej sme vo veľkom čerpali aj my. Napriek odstávke tohto kľúčového zdroja však dodávky plynu na Slovensko zostávajú stabilné. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (MH SR) deklaruje, že situácia je pod kontrolou. Na základe poznatkov TASR o tom informujú Aktuality.sk.
Podobný postoj prechovávajú aj plynárenské spoločnosti. Zásobovanie domácností a podnikov tak nateraz zrejme nie je ohrozené. Taktiež stojí za zmienku, že Slovensko má aktuálne k dispozícii alternatívne prepojenia na Česko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko. Údaje od eustreamu a SPP-distribúcie však prezrádzajú, že nateraz sa využíva iba prepojenie s Maďarskom, ktoré dokáže pokryť zhruba tretinu celkovej spotreby.
Cez prepojenie vo Veľkých Zlievcoch v okrese Veľký Krtíš prichádza denne viac ako 80 gigawatthodín (GWh) plynu, čo predstavuje približne 7,3 milióna metrov kubických. Tento objem pokrýva 34 percent januárovej spotreby z minulého roka, ktorá dosiahla celkom 6 981 GWh. Zvyšné dve tretiny spotreby plynu pochádzajú zo zásobníkov.
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) však doposiaľ neprezradil, z akej presnej lokality plyn pochádza. Uviedol, že detailné informácie o obchodnej stratégii zámerne nezverejňuje. Ubezpečil však verejnosť, že využíva všetky dostupné zdroje, aby bolo možné dosiahnuť objemový aj finančný efekt pre zákazníkov. Konkrétne to uviedol Ondrej Šebesta, hovorca SPP.
Plyn je aj bude. Nedostatok nehrozí
Obavy sa snaží eliminovať aj Denisa Saková, ministerka hospodárstva. Oznámila, že Slovensko je na prerušenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu dostatočne pripravené, a že nedostatok plynu aktuálne nehrozí.
Pokiaľ ide o stav plynových zásobníkov, tie sú momentálne naplnené na 75 percent, čo predstavuje vyše 27 terawatthodín (TWh) uskladneného plynu. Priemerne sú zásobníky v rámci celej Európskej únie naplnené na 71 percent. Pre porovnanie, ročná spotreba Slovenska v roku 2023 bola 45,5 TWh.
Je ale nutné podotknúť, že spotreba plynu závisí predovšetkým od počasia, pričom najvyššia je v zimných mesiacoch, predovšetkým v januári. V roku 2021 zaznamenala spoločnosť SPP-distribúcia najvyššiu januárovú spotrebu na úrovni 7 782 GWh, zatiaľ čo v roku 2023 bola januárová spotreba rekordne nízka – len 5 794 GWh.
Dá sa teda povedať, že aj napriek prerušeniu tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu zostáva zásobovanie Slovenska plynulé. Vďaka naplneným zásobníkom a alternatívnym dodávkam cez Maďarsko, Česko, Poľsko a Rakúsko sa podarilo zabezpečiť dostatočné množstvo plynu pre domácnosti aj firmy. Ministerstvo hospodárstva spolu s plynárenskými spoločnosťami potvrdili, že zásobovanie plynom nie je ohrozené.
Obavy pretrvávajú, má ich aj premiér
Tieto ubezpečenia prichádzajú nedlho po tom, čo sme vás informovali o mimoriadnom zasadnutí pracovnej skupiny pre energetiku v rámci Rady Európskej únie (EÚ) s cieľom prediskutovať dopady zastavenia tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu.
O možných drastických následkoch rozhodnutia Ukrajiny nepredĺžiť zmluvu o tranzite ruského plynu cez svoje územie často hovoril (a hovorí) aj premiér Slovenskej republiky Robert Fico (Smer-SD). Už zajtra, teda v utorok 7. januára, sa má v tejto veci uskutočniť aj stretnutie zástupcov Slovenska, Európskej komisie (EK) a Ukrajiny, vyplýva z poznatkov ČTK.
Fico viackrát upozornil na vážne ekonomické dosahy tohto rozhodnutia, a to nielen na Slovensko, ale aj na celú EÚ. Na druhej strane, poľský minister zahraničia Radoslaw Sikorski ho považuje za víťazstvo. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ho zase označil za jednu z najväčších prekážok voči Moskve.
Európska komisia (EK) hneď 1. januára deklarovala, že odstavenie ruského plynu cez Ukrajinu sa očakávalo, a že EÚ je túto situáciu riadne pripravená. Doplnila, že plynárenská infraštruktúra v EÚ je dostatočne flexibilná na to, aby dokázala zabezpečiť dodávky pre stredný a východný región prostredníctvom alternatívnych ciest.
Fico ešte pred Novým rokom, presnejšie 29. decembra, poslal list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej, v ktorom varoval, že jednostranné rozhodnutie Ukrajiny negatívne ovplyvní európske úsilie konkurovať rozvíjajúcim sa ekonomikám.
Zároveň spochybnil, či EK dôkladne analyzovala ekonomické dopady tohto rozhodnutia, a zdôraznil, že prerušenie tranzitu bude stáť európske firmy aj občanov niekoľko miliárd eur ročne.
Taktiež stojí za zmienku, že podľa rezortu hospodárstva zastavenie tranzitu ruského plynu bude mať výrazný vplyv na slovenské financie, nakoľko plynárenské spoločnsoti budú musieť zaplatiť na tranzitných poplatkoch zo západu približne o 177-miliónov eur viac. Táto suma už zahŕňa zníženie nákladov o zhruba 90-miliónov eur z dôvodu zrušenia nemeckého poplatku za plnenie zásobníkov.
Stále teda nemožno vylúčiť scenár, v ktorom sa vyššie náklady na plyn prenesú do faktúr pre konečných spotrebiteľov.