Európska únia sa už pred časom rozhodla výraznejšie zasiahnuť do odvetvia dopravy, ktoré produkuje značné množstvo emisií. Od roku 2035 majú členské krajiny zastaviť predaj nových vozidiel so spaľovacím motorom. Očakávalo sa, že na ich mieste nastúpia elektromobily, avšak do popredia sa dostáva ďalšia norma týkajúca sa výroby a likvidácie batérií.
Nové nariadenie reaguje na potrebu dôslednej kontroly nad celým životným cyklom akumulátorov – od ťažby surovín až po recykláciu. Cieľom je podporiť obehové hospodárstvo, vďaka ktorému sa vzácne kovy nebudú zbytočne plytvať a zároveň sa minimalizuje ekologický dopad. Prvé časti tejto legislatívy už vstúpili do platnosti vo februári tohto roka a ďalšie kľúčové ustanovenia sa očakávajú v priebehu nasledujúcich rokov.
Nový spôsob výpočtu emisií a znepokojené Nemecko
Jedným z najdiskutovanejších krokov je plán zmeniť metodiku výpočtu emisií spojených s výrobou akumulátorov. Od roku 2027 sa má využívať národný mix elektrickej energie, nie reálne zdroje použitej energie v konkrétnych fabrikách. V praxi to znamená, že krajina, ktorá čerpá väčší podiel elektriny z uhlia alebo plynu, bude musieť počítať s vyššími emisiami vypočítanými pre svoje batérie – a to aj vtedy, ak výrobca v skutočnosti kupuje zelenú elektrinu z obnoviteľných zdrojov.
Nemecko, ktoré sa ešte stále vo veľkom opiera o uhoľné elektrárne, vníma tento prístup ako neférový. Obavy vyjadril najmä automobilový priemysel, ktorého zástupcovia predpokladajú, že nové opatrenie môže odradiť investorov od budovania batériových tovární práve v nemeckých regiónoch. Oproti krajinám s priaznivejším energetickým mixom by tak nemecké automobilky a dodávatelia v rámci EÚ pôsobili v znevýhodnenej pozícii.
Recyklované materiály a systém batériových pasov
Pripravovaná legislatíva má ešte viac posilniť koncept cirkulárnej ekonomiky pri výrobe elektromobilov. Po novom sa stanovujú minimálne hranice pre recyklovaný obsah lítiových článkov, ako aj ďalších kľúčových materiálov, ako sú kobalt, nikel, olovo a meď. Od roku 2027 sa bude vyžadovať, aby novovyrobené batérie obsahovali aspoň 50 % recyklovaného lítium, a do roku 2031 by sa mal tento podiel zvýšiť na 80 %.
Zároveň by mali výrobcovia spĺňať 90-percentný podiel recyklovaných materiálov pri kobalte, medi či olove do roku 2027. Do roku 2031 sa má táto hranica ešte zvýšiť na 95 %. Takto nastavené ciele majú podporiť udržateľnejšie zaobchádzanie so surovinami, keďže dopyt po batériách naďalej strmo rastie.
Ďalšou novinkou je povinné označovanie vo forme QR kódov a tzv. batériových pasov, ktoré by mali vstúpiť do hry po roku 2026, prípadne 2027. Každá batéria tak bude mať k dispozícii digitálnu dokumentáciu s informáciami o výrobcovi, použitých komponentoch a samotnom objeme recyklovaného materiálu. To môže okrem iného prispieť aj k lepšej kontrole kvality a zjednodušeniu recyklačného procesu.
Nemecké automobilky poukazujú na to, že síce nemajú dosah na to, aký energetický mix aktuálne krajina využíva, ale sú pripravené plniť požiadavky týkajúce sa recyklácie a transparentného značenia. Výrobcovia sa obávajú, aby nadmerné prenesenie zodpovednosti za národný mix nebrzdilo ich inak pokročilé projekty.
Napokon, celý rad týchto nariadení vznikol s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok a motivovať k prechodu na ekologickejšiu mobilitu. Otázkou zostáva, do akej miery budú opatrenia v realite fungovať rovnako pre všetky členské štáty, a či sa neprejavia negatívne účinky pre krajiny menej naklonené odstaveniu fosílnych elektrární.