G-komponent predstavuje poplatok, ktorý musia výrobcovia elektriny uhradiť za možnosť pripojenia svojich zdrojov do elektrickej siete. ÚRSO teraz prichádza s plánom zvýšiť túto sadzbu o dramatických 233 %. Za bežných okolností by sa navýšenie v rovine desiatok percent dalo ospravedlniť infláciou či bežnými nákladmi na údržbu sietí. Takýto skok však výrobné podniky prekvapil, keďže inflácia sa pohybuje okolo 10 % a zdraženie presahujúce dvojnásobok pôsobí neprimerane.
Pre distribučné spoločnosti to môže znamenať vyšší príjem, ktorý by sa, prinajmenšom teoreticky, dal využiť na modernizáciu sietí. Na druhej strane, výrobcovia elektriny, najmä tí, ktorí sa špecializujú na obnoviteľné zdroje, budú musieť znášať oveľa vyššie náklady. Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) upozorňuje, že takéto opatrenie by mohlo viaceré existujúce zdroje energií dostať do červených čísel.
Prečo môže zvýšenie G-komponentu spomaliť OZE?
Navýšenie poplatku negatívne zasiahne každého výrobcu elektriny, no osobitne ohrozuje projekty zamerané na obnoviteľné zdroje, ako sú solárne a veterné elektrárne. V dobe, keď Európska únia kladie dôraz na ekologické transformácie a uhlíkovú neutralitu, môže takéto zvýšenie odradiť potenciálnych investorov od vstupu na slovenský trh, prípadne ich prinútiť porozmýšľať o projektoch v iných krajinách s menšou finančnou záťažou.
Zástupcovia OZE dlhodobo zdôrazňujú, že fotovoltika či veterné turbíny sa už dnes môžu finančne vyplatiť, pokiaľ nemusia zápasiť s neprimeranými nákladmi na prístup do siete. Náhly skok o viac ako 200 % v G-komponente však pre mnohé ekologické zdroje výrazne zhorší konkurencieschopnosť voči tradičným elektrárňam.
Ani z hľadiska makroekonomiky nejde o bezvýznamný detail. Ak by došlo k masívnym redukciám v sektore zelenej energetiky, môže to znamenať straty pracovných miest, či už priamo v oblasti výroby solárnych panelov a batérií, alebo nepriamo v súvisiacich oblastiach, napríklad v rámci automobilového priemyslu, ktorý sa takisto čoraz viac spolieha na batériové a hybridné riešenia.
Ďalšie zmeny od ÚRSO a čo nás čaká
Návrh na zvýšenie G-komponentu je len jednou z viacerých úprav, ktoré ÚRSO postúpilo do pripomienkového konania. Zmeny sa dotknú aj teplárenstva a plynárenstva, pričom celý balík regulačných opatrení má nadobudnúť účinnosť už v priebehu leta tohto roka.
Zatiaľ nie je jasné, či sa ÚRSO rozhodne tento výrazný nárast presadiť v plnom rozsahu, alebo či bude po konzultáciách s profesijnými združeniami a priemyselnými subjektmi hľadať kompromis. SAPI a ďalšie organizácie z oblasti OZE signalizujú ochotu komunikovať s regulačným úradom, aby sa zabránilo poškodeniu domáceho trhu s alternatívnymi zdrojmi.
Ak by totiž došlo k realizácii zámeru v navrhovanej podobe, rast poplatkov by mohol energiu z obnoviteľných zdrojov predražiť natoľko, že by došlo k spomaleniu alebo dokonca k zastaveniu nových investícií. To by zároveň znamenalo, že Slovensko by sa mohol vzdialiť od strategických cieľov EÚ v rámci prechodu na uhlíkovú neutralitu do roku 2050.
Plánované zvýšenie G-komponentu o 233 % vyvoláva obavy nielen u výrobcov zelenej energie, ale aj u ďalších hráčov v elektroenergetike. Zatiaľ čo ÚRSO tento krok odôvodňuje potrebou pokryť náklady na udržiavanie siete, fotovoltické a iné obnoviteľné zdroje sa obávajú zásadnej straty konkurencieschopnosti. Uprostred rastúceho globálneho dôrazu na udržateľné riešenia sa navyše Slovensko môže ocitnúť v nelichotivej pozícii krajiny, ktorá de facto brzdí rozvoj čistých zdrojov energie.
V najbližších mesiacoch budú prebiehať diskusie a pripomienkové konania, ktoré ukážu, či sa naša energetická legislatíva vydá smerom k väčšej podpore OZE, alebo sa jej budúce nastavenie ešte viac skomplikuje.