Čínske automobilky postupne zvyšujú dovoz svojich vozidiel na európsky trh. Nejde však o elektromobily, nakoľko tie od konca októbra podliehajú náramne prísnym dovozným clám. Čo rastie, je dovoz hybridov. Zo strany Číny ide o strategickú zmenu s cieľom akejsi kompenzácie strát v dôsledku zmienených ciel. Téme sa venuje denník Teraz.sk.
Európska únia (EÚ) pred vyše mesiacom odklepla navýšenie dovozných ciel na elektrické vozidlá čínskej výroby o takmer 8 až 35 percent. Tieto sadzby sa pridali už k existujúcim dovozným clám. To znamená, že niektoré podniky môžu podliehať clu vo výške až 45 percent.
Pochopiteľne, Čína od začiatku s týmto prísnym ekonomickým opatrením nesúhlasila. Upozorňovala na ohrozenie obchodných vzťahov, ako aj na prípadné protiopatrenia, ku ktorým napokon aj došlo.
Dokonca aj niektoré európske automobilky, predovšetkým tie nemecké, nad vyššími clami krútili hlavou. Obávali sa totiž budúcej pozície svojich vozidiel na čínskom trhu, ktorý im generuje nemalé predaje, a teda aj tržby.
EÚ prijala vyššie dovozné clá s cieľom zabrániť „záplave“ čínskych elektromobilov, ktorým by domáci výrobcovia nedokázali po cenovej stránke adekvátne konkurovať, čo by znamenalo vážne ohrozenie ich konkurencieschopnosti, v horšom prípade životaschopnosti.
Opatrenie totiž bolo prijaté na základe vyšetrovania vedeného Európskou komisiou (EK), ktorá zistila mimoriadne štedré dotácie Pekingu smerom k čínskym producentom elektrických vozidiel. Tieto dotácie im umožňujú veľmi lacnú výrobu aj expanziu na zahraničné trhy.
Nedávno sme sa dozvedeli, že EÚ a Čína aktívne rokujú o vyriešení otázky vyšších ciel na čínske elektromobily prostredníctvom dohody, ktorá by vyhovovala obom stranám. Bernd Lange, predseda výboru pre medzinárodný obchod v Európskom parlamente, pre nemeckú televíziu NTV uviedol, že Čína by sa mohla zaviazať, že bude v EÚ predávať elektrické autá s určitou minimálnou cenovou hranicou.
Nateraz však k tejto dohode nedošlo, a tak Čína aspoň dočasne skúša iné stratégie.
Keď nie elektromobily, tak hybridy
Jednou z nich, ako sme spomenuli v úvode, je zvýšenie vývozu hybridných vozidiel. Hybridy sú pre európskych spotrebiteľov populárnou voľbou, nakoľko predstavujú akýsi cenovo dostupnejší kompromis medzi spaľovacím a plne elektrickým motorom.
V období od júla do októbra vývoz hybridných vozidiel z Číny do Európy stúpol až trojnásobne, presnejšie na 65 800 kusov. Hybridy tak predstavovali zhruba 18 percent čínskeho predaja vozidiel v Európe, čo bol výrazný nárast oproti 9 percentám vykázaným v prvom štvrťroku. Očakáva sa, že celkovo export plug-in hybridov (PHEV) z Číny do Európy v tomto roku vzrastie o približne 20 percent, a že tento trend bude pretrvávať aj v budúcom roku.
Prečo práve Európa?
Európa sa pre čínske automobilky stáva prioritnou destináciou, nakoľko v Spojených štátoch a Kanade podliehajú ešte extrémnejším clám. Problémom u nás je skôr silná konkurencia, napríklad zo strany Volkswagenu alebo Toyoty, no pokiaľ čínski hráči dokážu doručiť lepšie ponuky, resp. ponuky za výhodnejšie ceny, trhový mix sa môže výrazne zmeniť.
Čínska BYD aj v týchto okamihoch plánuje uvedenie svojho prvého plug-in hybridu pre európsky trh – Seal U DM-I. Konkurovať by mal modelom ako Volkswagen Tiguan či Toyota C-HR. Cena vozidla sa odhaduje na 35 900 eur, čo je celkom lákavá ponuka. Okrem toho BYD zvažuje rozbehnutie výroby elektromobilov a hybridov v Maďarsku.
Ďalší významní hráči, ako SAIC a Geely, už predstavili alebo pripravujú nové hybridné modely pre európsky trh. Geely minulý mesiac uviedlo nový plug-in hybrid pod značkou Lynk & Co.