Narastajúci verejný dlh
Jedným z najväčších problémov je rastúci verejný dlh. Výdavky na splácanie úrokov z dlhu sa dramaticky zvyšujú—z pôvodnej jednej miliardy eur ročne na predpokladané dve miliardy v roku 2024. Tieto finančné prostriedky odtekajú z krajiny k zahraničným investorom, čo obmedzuje možnosti investovať do rozvoja domácej ekonomiky.
Ekonomickí experti varujú, že Slovensko sa môže ocitnúť v podobnej situácii ako Grécko či Maďarsko, kde rast verejného dlhu prevyšuje schopnosť ekonomiky generovať nové príjmy. Bez zásadných reforiem je perspektíva stabilizácie krajiny veľmi nepravdepodobná.
Opatrenia, ktoré brzdia rast
Namiesto podpory podnikateľského prostredia zavádza vláda opatrenia, ktoré podľa odborníkov dusia ekonomickú aktivitu. Podniky sú nútené obmedzovať spotrebu, investície a výrobu, čo vedie k ďalšiemu spomaleniu hospodárstva. Tieto kroky negatívne ovplyvňujú nielen firmy, ale aj zamestnanosť a životnú úroveň obyvateľstva.
Ekonomickí analytici predpokladajú, že v najbližších rokoch bude slovenská ekonomika čeliť prehlbujúcej sa stagnácii. Očakáva sa spomalenie rastu HDP na úroveň 1 % a nárast inflácie na 5 %. Táto kombinácia prinúti obyvateľov viac šetriť a firmy obmedzovať investície, čo môže viesť k začarovanému kruhu ekonomického útlmu.
Situácia je vážna a vyžaduje si okamžité a efektívne riešenia. Bez zásadných ekonomických reforiem a podpory produktivity hrozí Slovensku ekonomická kríza, ktorá by mala dopad na všetky vrstvy obyvateľstva. Odborníci apelujú na vládu, aby prehodnotila svoju politiku a zamerala sa na opatrenia, ktoré podporia rast a stabilitu ekonomiky.