Máme za sebou prvú polovicu novembra, čo znamená, že už o niečo vyše mesiaca sa začnú mnohými milované vianočné sviatky. No hoci sú Vianoce všeobecne považované za sviatky radosti a pokoja, nakupovanie na ne zrejme nebude ani radostné, ani pokojné.
Ako píše Spravodajský portál RTVS, podľa ekonóma nás v najbližších týždňoch čaká rast cien aj tých potravín, ktoré sú nevyhnutné na pečenie tradičných vianočných cukroviniek. A žiaľ, zároveň ide potraviny, ktoré sú už teraz celkom drahé. Nechýbajú medzi nimi ani vajcia či maslo.
Koncom minulého týždňa sme vás na našom webe informovali, že októbrový nárast cien v medziročnom porovnaní dosiahol tretiu najvyššiu hodnotu v tomto roku. Horší vývoj bol vykázaný len v januári a februári. Oproti septembru boli ceny vyššie o 0,7 percenta, čo predstavuje najvyššie medzimesačné tempo rastu, zhodné s januárom.
Inflácia dosiahla výšku 3,1 percenta, pričom najviac sa pod ňu podpísali rastúce ceny potravín. Hoci nám bolo sľubované, že potraviny budú lacnejšie, nateraz môžeme sledovať presný opak. Potraviny a nealkoholické nápoje v októbri zdraželi o 5 percent, pričom najviac sme si priplácali za oleje a tuky. Pri tých bol zaznamenaný nárast cien až o 30,5 percenta, najviac v tomto roku. Ušetriť sme však nemali ako ani na zelenine (rast o 13,3 percenta) či ovocí (rast o 11,9 percenta).
Ceny tak skoro neklesnú
A žiaľ, lacnejších potravín sa zrejme tak skoro nedočkáme. Inflácia je vyššia, než sa pôvodne očakávalo. Vyššie ceny v tejto kľúčovej oblasti by mali prevládať aj v nasledujúcich týždňoch až mesiacoch. Zdražovanie potom potvrdzuje aj Štatistický úrad (ŠÚ) Slovenskej republiky (SR). Okrem masla a vajec zdraželi aj syry, chlieb a mlieko.
Martin Hudcovský, ekonóm z Ekonomickej univerzity v Bratislave, ozrejmil, že práve maslo je príčinou zmieneného rastu cien olejov a tukov. Medziročne má byť jeho cena vyššia takmer o tretinu (30 percent). Dodal, že zlacnenie potravín je zatiaľ v nedohľadne. Poukázal pritom aj na krízu vtáčej chrípky, ktorá ovplyvňuje nielen produkciu vajec, ale aj produkciu hydinového mäsa.
Situácii potom nepomáha ani to, že sa blížia Vianoce, kedy býva dopyt po masle a vajciach vyšší ako v iných obdobiach roka. A ako hovorí zlaté ekonomické pravidlo – čím vyšší dopyt, tým vyššie ceny. Ceny pritom výraznejšie rastú hlavne vtedy, keď ponuka absolútne nestíha dopytu, čo je scenár, ktorý môže nastať práve počas blížiacich sa vianočných sviatkov.
Budúci rok to zrejme nebude lepšie
Pozitívne vyhliadky na ceny potravín ďalej zatieňuje aj konsolidačný balík, ktorý začne platiť od budúceho roka. Stanovuje totiž prísne opatrenia, ktoré výrazne ovplyvnia kúpyschopnosť slovenských domácností. Najviac pociťovaným opatrením nepochybne bude vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH). Konkrétne má stúpnuť zo súčasných 20 percent na 23 percent.
Pochopiteľne, táto zmena vyženie ceny mnohých tovarov a služieb, vrátane väčšiny potravín, smerom nahor. Poniektoré potraviny síce budú podliehať okresanej zníženej sadzbe DPH (z 10 percent na 5 percent), no je otázne, koľko položiek pod ňu bude spadať.
Je pritom dosť možné, že konsolidácia nebude prebiehať len v budúcom roku, ale aj v roku 2026. Balík schválený na rok 2025 má znížiť deficit verejných financií na 4,7 percenta, čo podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) nebude stačiť.
V plánovanom rozpočte totiž údajne chýbajú opatrenia, ktoré by pomohli k dosiahnutiu vládnych cieľov stanovených na roky 2026 a 2027. Podľa RRZ bude v tomto smere potrebné konsolidačné opatrenia aplikovať opakovane, a to vo hodnote 1,1 percenta HDP v roku 2026 a 1,9 percenta HDP v roku 2027.
Hoci návrh rozpočtu zahŕňajúci schválené opatrenia prispieva k dlhodobej udržateľnosti, tento ukazovať sa stále nachádza na hranici najvyššieho rizika. To ešte väčšmi zdôrazňuje potrebu prípravy ďalších krokov smerom k stabilizácii verejných financií. Pokiaľ nedôjde k ďalšej konsolidácii, hrozí, že sa v strednodobom horizonte nepodarí udržať nárast dlhu na uzde.