V poslednej dobe sme na našom webe publikovali niekoľko článkov venovaných európskym automobilkám, ktoré sužujú trpké hospodárske výsledky. Krízou si však prechádza celý európsky automobilový priemysel, čo bol hlavný predmet panelových diskusií odborníkov zo Slovenska, Česka a Európy, ktoré prebehli v úvodný deň 7. ročníka najväčšieho stredoeurópskeho podujatia CEE Automotive Supply Chain.
Podľa tlačovej správy Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) obdržanej našou redakciou sa odborníci jednohlasne zhodli na tom, že existujú spôsoby, akými sa možno z tejto krízy vymaniť. Ich realizácia ale nebude jednoduchá.
Podujatie bolo organizované ZAP SR a Sdružením automobilového průmyslu AutoSAP. Privítalo viac ako 300 účastníkov z 12 krajín, pričom do pozície moderátora sa postavil Ivan Hodáč, bývalý generálny sekretár Európskeho združenia výrobcov automobilov (ACEA). Za organizátorov hostí privítali Alexander Matušek, prezident ZAP SR, a Petr Novák, člen predstavenstva AutoSAP.
Kríza spletená s príležitosťami
Matušek ozrejmil, že výroba a predaj automobilov na území Európy klesli o približne 2-milióny vozidiel, konkrétne v porovnaní s výsledkami vykázanými pred pandémiou koronavírusu. To pre európske automobilky predstavuje vážnu výzvu, ktorú ešte väčšmi umocňujú geopolitické napätia a silná konkurencia čínskych producentov.
Pokiaľ ide o Slovensko, u nás je nateraz situácia stabilná. Automobilky majú na nasledujúce tri roky zabezpečenú produkciu, avšak na udržanie konkurencieschopnosti potrebujú nové produkty. ZAP v tejto súvislosti presadzuje tri kľúčové priority, a to:
- Zníženie výrobných nákladov;
- Zabezpečenie dostatku kvalifikovaných pracovníkov;
- Podporu environmentálnej udržateľnosti výroby.
Novák popritom varuje pred hrozbou pokút za nesplnenie emisných cieľov CO2, ktoré by sa mohli vyšplhať až na 15-miliárd eur. Poukázal taktiež na geopolitické riziká a legislatívne výzvy. Zároveň ale vyzdvihol rekordný nárast vykázaný v rámci českej výroby, pričom v tomto roku by mohla dosiahnuť objem až 1,4-milióna vozidiel.
Prienik elektromobilov výrazne zaostáva
Čo sa týka geopolitických rizík, diskusia na túto tému zdôraznila potrebu podporovať konkurencieschopnosť Európy. Bývalí europoslanci Dita Charanzová a Ivan Štefanec ocenili prístup Európskej komisie (EK) a Parlamentu, ktorí zahájili debaty ohľadne udržateľnosti európskeho priemyslu.
Sigrid de Vries, generálna sekretárka CEA, podotkla, že automobilový priemysel je pripravený na transformáciu, ktorá prinesie bezemisné formy pohonu. Táto budúcnosť v nemalej miere zahŕňa aj rozmach elektromobility, resp. elektrických vozidiel. Sekretárka však upozornila, že masovému rozšíreniu elektromobilov bráni hneď niekoľko dôležitých „brzdných“ faktorov, menovite:
- Nedostatočný dopyt;
- Chýbajúca infraštruktúra;
- Zložitá regulácia.
V tomto smere ukázala prstom na štatistiky, podľa ktorých činí trhový podiel elektromobilov v rámci Európy len 10 percent. Pôvodné predpoklady udávali trhový podiel okolo 20 percent až 25 percent do roku 2025.
Aj tento negatívny trend však možno zvrátiť, a to pomocou realistického zhodnotenia aktuálnej situácie a úpravou regulačných rámcov, ktorá by zahŕňala dôkladné plnenie Akčného plánu pre automobilový priemysel.
Možná spolupráca s Čínou
Diskusie sa potom dotkli aj výziev pre dodávateľov. Odborníci sa v rámci témy Výzvy a príležitosti pre dodávateľov Tier 1 zamerali na transformáciu reťazca v kontexte elektromobility a ekologických požiadaviek.
Dušan Valient (ADIENT), Vladimír Toman (MIBA SINTER Slovakia, Petr Novák (JTEKT) a Lukáš Rosůlek (Schaeffler Czech Republic) sa zhodli na tom, že konkurencia, predovšetkým tá z Číny, predstavuje nielen výzvy, ale aj príležitosti na zavedenie prínosných inovácií. Kľúčom k úspechu je podľa nich flexibilita a pragmatický prístup. Nevylučujú pritom ani nadviazanie spolupráce s čínskymi partnermi.
Zmeny chystajú aj slovenské podniky
Aby bolo možné zvrátiť krízu európskeho automobilového priemyslu, ruku k dielu budú musieť priložiť všetci, a teda aj Slovensko.
Roman Kraľovanský z KIA Slovakia predstavil plán týkajúci sa zníženia emisií CO2 na 93 g/km, ktorý by sa mal realizovať už v priebehu budúceho roka. Poukázal taktiež na prvý cenovo dostupný elektromobil z dielne závodu. Ten vraj môže debutovať v roku 2026.
Prihovoril sa aj Martin Štefanovič, zástupca Jaguar Land Rover. Poukázal na stratégiu s cieľom zlepšiť kvalitatívne štandardy a lokalizáciu dodávateľských reťazcov v strednej Európe.
Veronika Fečová z Volvo zase hovorila o vysokých štandardoch a udržateľnosti novovznikajúceho košického závodu. Pozornosť pripadá nielen klimatickej neutralite a cirkulárnej ekonomike, ale aj dosiahnutiu rovného zastúpenia žien a mužov medzi zamestnancami.
Hrozivé výsledky
Ako sme spomenuli v úvode tohto článku, nepriaznivé hospodárske výsledky aktuálne sužujú viaceré popredné automobilky.
Vážnejším problémom čelí nemecký Volkswagen. Prepad koncernu v poslednom štvrťroku aj napriek tomu, že značka Škoda, ktorá spadá pod ochranné krídla koncernu, v uplynulých mesiacoch zaznamenala vyšší odbyt vozidiel. Jej úspech však zatienili výraznejšie prepady iných značiek, predovšetkým Audi. Jej odbyt sa v druhom štvrťroku prepadol o 16 percent.
U uvedenom období sa nedarilo ani kmeňovej značke, ktorá v sledovanom období expedovala o 6,6 percenta menej vozidiel ako v predošlom roku, ani segmentu úžitkových vozidiel, ktorý vykázal pokles odbytu o takmer 12 percent.
Radosť potom nemá ani americký Ford. Vrásky na čele mu robia hlavne elektromobily, do ktorých investoval ohromné sumy. Ich návratnosť je však katastrofálna. Nie je ani len minimálna, je záporná. Ford na každom elektrickom vozidle prerábať okolo 54-tisíc dolárov (50-tisíc eur).
Slabý je aj objem predaja týchto vozidiel. Podľa posledných výsledkov Ford v tomto roku vykazuje len 68-tisíc predaných kusov, čo predstavuje medziročný pokles o 17 percent. V poslednom štvrťroku predal 32-tisíc elektromobilov, teda o 11 percent menej ako v rovnakom období minulého roka.
Napokon nemožno opomenúť výrazný úpadok legendárnej značky Maserati. V priebehu prvých deviatich mesiacov tohto roku sa luxusnej automobilke podarilo predať len 11 800 vozidiel, čo predstavuje takmer polovičný medziročný prepad. V rovnakom období minulého roku automobilka predala 20 400 kusov.
Carlos Tavares, šéf Stellantisu, vysvetlil, že Maserati vykazuje červené čísla v dôsledku chabého marketingu. Dodal, že značka na trhu nie je správne prezentovaná. Maserati vraj nie je len o športových autách a vysokých rýchlostiach, ale aj o vyššej kvalite života a moderných technológiách. Týmto aspektom sa však neprikladá náležitá mediálna pozornosť.
