Hoci sa o ňom už tak veľa nehovorí, COVID-19 je stále veľmi aktuálnou a reálnou hrozbou. Už nemusíme všade nosiť rúška, nemusíme si všade držať odstup od ostatných, no žiaľ, koronavírus sa nám dodnes nepodarilo úplne eliminovať. Vedci však údajne vyvíjajú novú vakcínu, ktorá môže pomôcť k dosiahnutiu tohto vytúženého výsledku, informuje server VTM.cz.
Najtvrdšie vlny koronavírusu sa nám podarilo zdolať aj vďaka bleskurýchlemu vývoji vakcín. Hoci o nich mnohí pochybovali, čo možno sčasti pripísať rozšíreným konšpiračným teóriám, zachránili milióny životov.
Viacero múch jednou ranou
Ako však bolo spomenuté v úvode, COVID-19 je ešte stále reálnou hrozbou, ktorú treba riešiť. Odborníci tak chcú spraviť napríklad prostredníctvom novej vakcíny, ktorá by dokázala chrániť ako pred terajšími, tak aj pred budúcimi mutáciami vírusu.
Biochemik Rory A. Hills z Oxfordskej univerzity uviedol, že hoci boli prvé vakcíny proti koronavírusu úspešné, dopady pandémie boli ničivé. Poukázal tým na potrebu lepšej ochrany pred budúcimi mutáciami vírusu, ako aj mutáciami, ktoré sa ešte nepodarilo odhaliť. „Okrem vírusu SARS-CoV-2 (ktorý spôsobuje koronavírus) boli za smrtiace epidémie SARS (2003) a MERS (epidémia v roku 2012) zodpovedné do tej doby neznáme koronavírusy,“ uvádza Hills v úvode článku na webe The Conversation.
V medzičase bolo na území Číny odhalených mnoho ďalších neznámych koronavírusov šíriacich sa cez netopiere. Minimálne štyri z nich vraj majú určitú spojitosť s kmeňom, ktorý spôsobuje COVID-19.
Vo svete teda stále vyčíňa viacero typov koronavírusu, ktoré môžu viesť k vzniku ďalších epidémií a pandémií. Dobrou správou je, že odborníci chcú takémuto scenáru predísť. Konkrétne tím vedený Rorym A. Hillsom dokázal vyvinúť nový typ vakcíny, ktorú už otestoval na myšiach. Výsledky testov ukázali, že látka obsiahnutá vo vakcíne je schopná chrániť pred viacerými odrodami koronavírusu, a to dokonca aj tými, ktoré ešte neboli identifikované.
Revolúcia vo vakcinácii
Ide o náznak ohromujúceho úspechu, nakoľko vakcína dokáže ochrániť subjekt pred ochorením ešte predtým, ako sa ním môže nakaziť. V súčasnosti sa väčšina bežných vakcín opiera o antigén daného vírusu, čo je tá časť vírusu, ktorá spôsobuje imunitnú reakciu. Práve to chráni pred rizikom ďalšej nákazy. Týmto postupom ale nie je možné vyvinúť vakcínu, ktorá by chránila pred ešte neznámymi vírusmi.
V predchádzajúcom výskume sa vedcom podarilo preukázať úspešnosť tzv. mozaikových nanočastíc pri zvyšovaní imunitnej odpovede na rôzne typy koronavírusu. Mozaikové nanočastice využívajú niečo, čo možno definovať ako proteínové lepidlo, keďže dokáže spájať dva rôzne proteíny.
Na jednu časticu, ktorá je menšia ako ľudská bunka, sú de facto prilepené dôležité časti vírusu. Ide o tie časti, ktoré sa nachádzajú na povrchu hrotových proteínov. Práve tieto proteíny vírus používa na prienik do ľudských buniek, a teda nákazu.
Týmto systémom môže vakcína pomôcť v predchádzaní nielen už známych typov koronavírusu, ale aj pred ďalšími možnými mutáciami, ktoré ešte neboli identifikované, no môžu nakaziť človeka. Jedna takáto vakcína teda môže chrániť pred viacerými vírusmi naraz.
Komplikovaný vývoj
Vývoj novej vakcíny s mozaikovými nanočasticami bol spočiatku veľmi zložitý, čo vyvolávalo obavy ohľadne výroby vo väčšom meradle. Napokon sa ale vedcom podarilo vyvinúť zjednodušenú formu očkovacej látky. A tá, ako už bolo spomenuté, taktiež vykázala ohromný úspech.
Experimenty na myšiach prekonali očakávania. Po podaní očkovacej látky si totiž ich imunitný systém dokázal vytvoriť protilátky neutralizujúce celý zástup vírusov, a to dokonca aj takých, na ktoré látka sama o sebe necielila.
Samozrejme, úspešné testovanie na hlodavcoch nestačí na to, aby mohla byť vakcína klasifikovaná ako bezpečná pre ľudí. Experimentovanie na ľudských subjektoch je však ďalším bodom na zozname. Ak sa podarí získať rovnaké (alebo aspoň podobné) výsledky ako u myší, pôjde o revolučné očkovacie riešenie, ktoré bude chrániť ľudí pred vírusovými ochoreniami ešte predtým, ako sa nimi budú môcť nakaziť.