Svet gamingu sa nedávno rozrástol o ďalší dlho očakávaný titul. Reč je o hre Elden Ring, na ktorej sa podieľal aj známy autor George R. R. Martin. Ak ste videli Game of Thrones, určite viete, o koho ide. Samozrejme, hru som si túžil zahrať aj ja, pričom v čase písania tohto článku som do nej už investoval niekoľko poctivých hodín. Aké sú moje prvé dojmy a odporučil by som hru ostatným? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v článku nižšie.
Čo je to Elden Ring?
Titul Elden Ring debutoval 25. februára na platformách PS4, PS5, Xbox Series X/S, Xbox One a Microsoft Windows. Ide o akčné RPG z fantasy prostredia, ktoré je plné rôznorodých nepriateľov, lokalít, krás aj nebezpečenstiev.
Úvod do deja
Dej sa odohráva na mieste prezývanom Lands Between, určitý čas po zničení mocného artefaktu Elden Ring. Ten sa roztrieštil na niekoľko úlomkov, takzvaných Great Runes, ktoré sú v moci potomkov kráľovnej zvanej Marika the Eternal. Ako hráč sa ocitáte v úlohe vyhnanca, ktorého úlohou je nájsť všetky úlomky a následne obnoviť moc legendárneho Elden Ring.
Pochopiteľne, táto cesta nie je ľahká. Práve naopak. V ceste vám stojí nespočet prekážok, niekoľko z nich vo forme „bossov“, pri ktorých strávite nejaký ten čas. Hovorím nielen z vlastnej skúsenosti.
Poniektorí z vás si isto pamätajú alebo dokonca ešte stále hrajú ságu Dark Souls. Elden Ring je niečo veľmi podobné, minimálne čo sa týka štýlu a náročnosti.
Prvé hodiny, desiatky smrtí
Do sveta Elden Ring som vchádzal s veľkými očakávaniami a musím uznať, že boli značne prekonané, a to v tom najlepšom zmysle slova.
Po úvodnom nastavení grafiky som sa pustil do vytvárania svojej prvej postavy. Na výber som mal z nasledujúcich povolaní:
- Hero
- Bandit
- Astrologer
- Warrior
- Prisoner
- Confessor
- Wretch
- Vagabond
- Prophet
- Samurai
Po tom, ako som zvolil možnosť Hero, ma hra pustila do časti, kde som mal možnosť si svoju postavu prispôsobiť od hlavy až po päty. Ak si dávate v hrách na takýchto veciach záležať, týmto procesom strávite minimálne 10-15 minút.
Po vytvorení postavy som vykročil do Lands Between. V kútiku duše som dúfal v aspoň ako-taký návod, no potom som si uvedomil, že hrám Elden Ring a na všetko budem musieť prísť sám. A to sa mi celkom pozdávalo. Bola to príjemná zmena oproti iným novším hrám, ktorých tutoriály ma viedli za ručičku aj niekoľko hodín.
Dôležité je čítanie dialógov. Hneď na začiatku som sa stretol s niekoľkými priateľskými NPC, ktoré mi poskytli nejaké tie nápomocné informácie, no nič extra. Na všetko jednoducho budete musieť prísť svojpomocne. Ak však na niečo také nemáte náladu alebo čas, internet je plný skvelých návodov, ktoré vám vašu púť uľahčia. Žiadny strach.
Späť do reality
Keď som sa konečne dostal von z akejsi krypty, v ktorej sa moja postava objavila, pred očami sa mi odhalila nádherná fantasy scenéria. Pochopiteľne, prvé minúty som strávil vytváraním screenshotov, keď som odrazu v diaľke zbadal veľkú postavu na koni, celú pokrytú zlatým brnením. Vydal som sa teda smerom k nej – chyba.
Keď som sa k postave priblížil, zastavil som sa. Následne sa zastavila aj ona. Chvíľu som rozmýšľal, čo sa bude diať, pričom v tom momente vytasila zbraň, rozbehla sa oproti mne a dvoma ranami ma poslala späť tam, odkiaľ som prišiel. Áno, toto je Elden Ring.
Od srnky až po obra so zlatým kladivom
Prvý nepriateľ, ktorého sa mi bez zranenia podarilo položiť k zemi, bola srnka. Keď som si osvojil základné ovládanie v boji, aktivoval svom prvú Site of Grace. V jendnoduchosti ide o akýsi záchytný bod, kde si postava obnoví životy, môže premeniť peniaze (runy) na bonusové atribúty či si trochu pospať. Sites of Grace sú veľmi dôležité a každý vrátane mňa vám odporučí aktivovať každú jednu, ktorú nájdete.
Chvíľu som si nebol istý, ktorým smerom sa vydať. Zlatého pána na koni som pre istotu obišiel a stretol sa s druhým priateľským NPC, ktoré ma oboznámilo s konceptom už spomenutého platidla v podobe rún, obchodovaním a vylepšovaním predmetov. Potom som sa vydal objavovať blízke okolie. Zneškodnil som pár pomerne jendoduchých nepriateľov, až kým som sa nedopracoval ku ruinám. Tu síce taktiež neboli ktovieako nároční protivníci, no keď sa ich po vás rozbehne päť, veci sa zvyknú mierne skomplikovať.
Toto bol moment, kedy som zistil, že peniaze, ktoré získavam za zneškodnenie nepriateľov, sa po smrti stratia. Získať ich späť možno tak, že sa vrátite na miesto úmrtia, ktoré je značené zlatými lúčmi.
V tejto oblasti sa mi podarilo získať prvú časť mapy sveta, ktorá mi umožnila aspoň letmo preskúmať širšie prostredie. Oboznámil som sa aj s možnosťou rýchleho cestovania, ktoré je možné prostredníctvom Sites of Grace.
V určitom bode sa mi po usadnutí k jednému z týchto Sites of Grace automaticky spustila krátka scénka, po ktorej som mal možnosť získať jazdné zviera – koňa Torrenta. Toto ma náramne potešilo, nakoľko som už naďalej nemusel nikde chodiť po vlastných.
Prvý nervový test
Po absolvovaní niekoľkých ďalších bojov a dialógov (a kope úmrtí) som sa konečne dopracoval k prvému bossovi, ktorého meno znie Margit, The Fell Omen.
Trvalo mi niekoľko hodín, než sa mi ho konečne podarilo skoliť. Po približne desiatich či pätnástich neúspešných pokusoch, počas ktorých som sa zmohol len na pár škrabancov, som sa rozhodol vrátiť späť do úvodnej zóny a pracovať na vylepšení svojej zbrane. Na to som však potreboval peniaze a materiály, ktoré som musel získať z okolia, kúpiť sa nedali.
Po približne dvoch až troch hodinách som sa vrátil k úzkemu mostu, kde na mňa trpezlivo čakal Margit. Opäť som absolvoval pár desiatok úmrtí, no napokon sa mi ho predsa len podarilo pokoriť. Stálo ma to nervy, pot, čas a obrovskú sústredenosť na vyhýbanie sa jeho útokom, z ktorých každý druhý mohol byť môj posledný.
Budem úprimný, keď sa mi ho konečne podarilo poraziť, bol som neskutočne šťastný, hoci som si potom musel dať pár minút pauzu a prezliecť tričko. A to bol len prvý z mnoha bossov, ktorí číhajú v útrobách Lands Between.
Zmiešané pocity ako nikdy predtým
Elden Ring na mňa v prvých hodinách zapôsobil tak, ako sa iným titulom nepodarilo ani po niekoľkých týždňoch či mesiacoch. Je to naozaj náročná hra, do ktorej treba investovať nemálo času a zmieriť sa s tým, že sa s niektorými pasážami budete naozaj trápiť. No to rozhodne nevidím ako negatívum. Práve naopak. Náročný proces postupu si síce pýta svoju daň, no keď ho úspešne absolvujete, budete z toho mať priam fantastický pocit. Verte mi.
V tomto článku som opísal len svoje prvé dojmy. Ostatným kľúčovým aspektom sa budem podrobnejšie venovať v recenzii, ktorú som avizoval vyššie.
Odporučil by som Elden Ring ostatným? Aj napriek tomu, že ma hra celkom potrápila, je moja odpoveď kladná. Ak hľadáte skutočnú výzvu prepojenú s pohlcujúcim dejom a nádherným herným svetom, už ďalej hľadať nemusíte. Toto je ono.
Elden Ring na ROG Zephyrus M16
Elden Ring som testoval na hernom notebooku ROG Zephyrus M16 od spoločnosti Asus. Zariadenie je vybavené viacerými špičkovými komponentami vrátane grafickej karty NVIDIA GeForce RTX 3070 či procesora Intel Core i7-11800H. O prvotriedny vizuálny výstup sa stará kvalitný displej s rozlíšením 2 560 x 1 600 pixelov, obnovovacou frekvenciou 165 Hz a odozvou 3 ms. Medzi jeho hlavné črty patrí aj podpora pre technológiu Dolby Vision a 100-percentné pokrytie farebným gamutom DCI-P3.
Grafiku som automaticky nastavil na najvyššie detaily pri plnom rozlíšení. Po uvedení do hry mi niečo nesedelo. Hoci som bol v stiesnenom priestore, kde GPU skutočne nemal veľa práce, obraz mi neprišiel plynulý. A nezmenilo sa to ani po znížení grafických nastavení.
Vtedy som zistil, že snímkovanie hry je obmedzené na 60 FPS, čo ma celkom sklamalo. Drvivú väčšinu času som tak zaznamenával stabilných 60 FPS, pričom pri väčšom množstve vizuálnych efektov či v oblastiach, kedy bolo treba veľa vykresľovania, snímkovanie zvyklo klesnúť na 45-50 FPS. Priemerná teplota CPU sa držala okolo 80 °C, teplota GPU okolo 75 °C (5 100 – 5 300 rpm).
Opäť pripomínam, že toto sú hodnoty zaznamenané pri najvyšších nastaveniach a plnom rozlíšení.
