Tikajúca bomba: Každú minútu ľudia odhodia 3 milióny rúšok, môže ísť o ďalšiu krízu

Ak by ste pred dvoma rokmi predpovedali, že v roku 2020 a 2021 budú takmer všetci ľudia denne nosiť rúška, asi by vás vysmiali. Prešiel rok poznačený pandémiou a rúška sú normou, nie výsadou chirurgov pri operáciách. Výskumníci sa preto pozreli na to, kde končia rúška a koľko ich vôbec je. Ich zistenia sú prinajmenšom zarážajúce.

Každý mesiac totiž ľudia vyhodia 129 miliárd ochranných rúšok. To sú 3 milióny každú jednu minútu. Drvivá väčšina vyhodených rúšok sú jednorazové a vyrobené z plastových mikročastíc, upozorňuje server Studyfind. Obrovský prílev plastového znečistenia prinútil výskumníkov z Juhodánskej univerzity zmerať dopady na životné prostredie. Teraz upozorňujú pred blížiacim sa problémom, ktorý bude náročné zastaviť.

Hovoria, že je nevyhnutné, aby sa spoločnosť ako taká pozrela na všetky riziká pre planétu spôsobené vyhodenými rúškami. Dôraz by sa mal klásť na to, aby sa rúška vyhadzovali a spracovávali tak, ako majú.

Nesprávna likvidácia rúšok

„S pribúdajúcimi správami o nevhodnej likvidácii rúšok je nevyhnuté uvedomiť si túto potenciálnu environmentálnu hrozbu a zabrániť tomu, aby sa z nej stal ďalší veľký problém,“ píšu vedci.

Jednorazové rúška sa totiž celé nedokážu rozložiť. V praxi to teda znamená, že sa do ekosystému dostáva veľa mikro a nano častíc ovplyvňujúcich život navôkol.

Masová výroba plastových rúšok od začiatku pandémie je podobná výrobe patových fliaš na vodu. Rozdiel je však v tom, že na plastových fľašiach sú jasné inštrukcie s tým, ako ich likvidovať. Rúškam takéto inštrukcie chýbajú.

Ak sa rúška nevyhadzujú správnym spôsobom, do oceánov a sladkovodných systémov sa môže v priebehu týždňov dostať vysoké množstvo mikročastíc menších ako 5 mm. Častice sa postupom času lámu na ešte menšie kúsky a je takmer nemožné sa ich zbaviť. Tento proces má prebiehať výrazne rýchlejšie ako v prípade plastovej tašky.

„Vieme, že podobne ako iný pastový odpad, aj jednorazové rúška sa môžu hromadiť a postupne uvoľňovať toxické chemické aj biologické látky. Medzi ne patrí napríklad bisfenol A, ťažké kovy a samozrejme aj patogénne organizmy.“ Vedci odporúčajú, aby mestá a obce zriadili zberné nádoby špeciálne pre použité rúška. Jedine tak sa totiž dá kontrolovane zbaviť takto nebezpečného odpadu. Alternatívou môžu byť znovu použiteľné masky, ale aj podpora biologicky rozložiteľných produktov.