Štyri dni v práci, tri dni voľno. Atraktívnu predstavu mnohých zamestnancov sa rozhodla otestovať aj spoločnosť Microsoft, konkrétne jej pobočka pôsobiaca v Japonsku.
V auguste ukončila skúšobný projekt Work-Life Choice Challenge Summer 2019, v rámci ktorého chodilo do práce približne 2 300 zamestnancov spoločnosti Microsoft Japan len štyri dni v týždni – od pondelka do štvrtka. Mzdu pritom dostávali v rovnakej, resp. pôvodnej výške.
Portál mashable.com píše, že zapojení zamestnanci boli s experimentom nadmieru spokojní a ich produktivita počas testovaného obdobia vzrástla o významných 39,9 percenta. Kľúčová bola hlavne efektivita a dobré hospodárenie s časom vyčleneným na prácu.
Pracovné stretnutia zamestnancov sa buď rušili, skrátili alebo prebiehali na diaľku, čo pomohlo ušetriť vzácny čas, ktorý by inak zamestnanci strávili dochádzaním. Počas kratšieho pracovného týždňa sa podarilo ušetriť 23,1 percent elektrickej energie, keďže sa v prázdnych kanceláriách nesvietilo a nepoužívali sa v nich počítače a ďalšie zariadenia.
Objem vytlačených dokumentov dokonca klesol o 58,7 percent. Ponúka sa tak aj pozitívny prínos pre životné prostredie. Skrátený pracovný týždeň sa javí ako dobrý nástroj pre ideálne vyváženie osobného a pracovného života a môže tiež pôsobiť ako prevencia pred syndrómom vyhorenia.
Keďže majú zamestnanci viac osobného voľna, sú oddýchnutejší a šťastnejší, vďaka čomu majú motiváciu jednoducho pracovať lepšie. Microsoft plánuje experiment zopakovať opäť v priebehu leta, v budúcom roku.
Podobný experiment zaviedla do praxe v roku 2018 aj novozélandská spoločnosť Perpetual Guardian. 4-dňový pracovný týždeň testovala 2 mesiace s 240 zamestnancami. Podobne ako v prípade japonského Microsoftu, aj táto spoločnosť zaznamenala nárast produktivity, nižšiu spotrebu energie a pokles stresu, ktorému boli zapojení zamestnanci vystavení.
4-dňový pracovný týždeň je určite zaujímavý, no nie je spojený len s kladnými výsledkami, ale aj s mnohými výzvami. V prvom rade, kratší pracovný týždeň nie je vhodný pre všetky typy spoločností a povolaní.
Na trhu sa môže objaviť nevyužitá pracovná sila alebo budú zamestnanci aj tak pracovať viac, resp. rovnako ako predtým, ale prostredníctvom nadčasov. Cena takejto práce sa tým pádom pre zamestnávateľa predražuje.
Pozitíva, negatíva a poznatky z praxe 4-dňového pracovného týždňa pekne zhrnul článok publikovaný na stránke podnikajte.sk.
Šak toto máme aj na slovensku už aspoň 10 rokov !!!
Hovorí sa tomu krátky a dlhý týždeň :))))))
4 dni po 12násť hodín jak otrok…potom 3 dni na regeneráciu a potom „len“ 3 dni po 12násť hodín a celé krásne 4ri dni na regeneráciu :)))
A známy pracoval ešte inak, 4zmenka sa to volalo…
2 dni ráno + 2 dni poobede + 2 dni nočná, potom 2 dni voľno, z toho 1 po nočnej…čistá krása :))) najlepšie na tom to, že to bolo platené úplne rovnako ako keby robil na 3-zmennú…a to už je iná „motivácia“ k výkonom :))) šak sa aj podávalo…každý deň tak na 20-30% :)))))))))