Len málo spoločností má tak dlhú a zároveň i pestrú históriu ako Huawei. Aj keď sa dnes zmieta vo veľkých problémoch, postupom času sa vypracoval až na samotný vrchol mobilného priemyslu. Príbeh spoločnosti odštartoval v roku 1987, keď ju založil bývalý čínsky vojak Ren Zhengfei.

Gigant je preto dnes zo strany Spojených štátov amerických upodozrievaný z paktu s tajnými službami Číny, ktoré si vraj brúsia zuby na neopísateľne veľké množstvo citlivých dát z prichádzajúcich 5G sietí. Keďže sa Huawei angažuje aj v tomto trhovom sektore, a to navyše ako výrobca nevyhnutnej infraštruktúry, stáva sa terčom zahraničných politických mocností. O jeho technologicky pokročilé produkty má totiž záujem viacero mobilných operátorov z viacerých kútov sveta.

Keď Huawei začínal, nikoho by v tej dobe ani len nenapadlo, že sa o pár dekád neskôr stane obeťou obchodnej vojny. Vojny, ktorá má takú silu, že dokáže zatriasť celým mobilným priemyslom, nielen jednou firmou, ktorá prerazila s telekomunikačnými prepínačmi.

Rok 1987, Ren Zhengfei a Huawei

História spoločnosti Huawei siaha až do roku 1987, kedy vznikla vďaka iniciatíve jej zakladateľa s menom Ren Zhengfei. Tomuto okamihu ale predchádzal príbeh, o akom vie len málokto.

Čínska vláda potrebovala v tej dobe modernizovať jej zastaralú telekomunikačnú infraštruktúru. Bez technologicky pokročilých prepínačov ústrední to ale nešlo. Išlo predsa o kľúčový komponent. Preto začali vznikať tímy odborníkov, ktorí spolu so zahraničnými spoločnosťami pracovali na tom, čo neskôr postavilo na nohy jedného z najúspešnejších výrobcov smartfónov.

Jedným z telekomunikačných odborníkov bol aj Ren Zhengfei. Vďaka tomu mal prístup k pokročilým zahraničným technológiám, ktoré spolu s ďalšími členmi tímu podrobne skúmali. Zistili, ako fungujú, načerpali inšpiráciu a potom začali pracovať na vlastných riešeniach.

Od prepínačov až k telefónom

Dlho netrvalo a Ren využil príležitosť. Položil prvé základy a od toho okamihu odštartoval vlastný biznis, ktorým chcel na čínskom trhu dobehnúť a postupom času aj vytlačiť konkurentov zo zahraničia.

Jeho tajnou zbraňou bolo takzvané reverzné inžinierstvo, vďaka ktorému ušetriť spoločnosti celkom slušný kus námahy aj množstvo financií. Keďže sa spoločnosť spočiatku zameriavala iba na import telekomunikačných prepínačov z Hongkongu, mala k dispozícii presne to, čo potrebovala na urýchlenie vývoja. Zahraničné technológie najskôr rozobrali, potom zistili ako s k nim ich tvorcovia dostali a následne využili nadobudnuté znalosti, aby vytvorili svoju vlastnú alternatívu.

O tri roky po založení mal Huawei približne 600 odborníkov, ktorí tvorili jeho výskumné oddelenie. Táto inovačná sila priniesla v roku 1993 na svet prelomový produkt a od toho okamihu mal hlavný spotrebiteľský prúd nového člena. Softvérom ovládaný prepínač C&C08 bol jednoducho na tú dobu tak pokročilý, že nemal na miestnom trhu žiadneho seberovného súpera. A to prinieslo výrobcovi obrovský balík peňazí aj jeden lukratívny kontrakt.

Kontrakt sa točil okolo dohody o vybudovaní prvej národnej telekomunikačnej siete pre Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu, za ktorou stálo politické zoskupenie Komunistickej strany Číny. Táto spolupráca bola zo strany jedného zo zamestnancov spoločnosti označená za strategickú, pretože jej poskytla jedinečnú príležitosť rozšíriť kontakty. Spolu s nimi totiž rástol i samotný biznis.

Ku kontraktu došlo po tom, čo sa Ren Zhengfei stretol s generálnym tajomníkom spomínanej komunistickej politickej strany, ktorá je dodnes vo vedení Číny. Jiang Zemin bol nakoniec presvedčený, že krajina potrebuje v záujme národnej bezpečnosti svoje vlastné telekomunikačné prepínače. Ren mu tvrdil, že ak by tak nebolo, zanedbávala by svoju armádu. Nakoniec si podali ruky a Huawei čakal ďalší level.

O dva roky neskôr vedenie Číny oznámilo, že začína podporovať domácich výrobcov telekomunikačnej infraštruktúry. Rovnako ale zaznelo oznámenie o obmedzení zahraničnej konkurencie, čo nakoniec viedlo až k tomu, že sa zo spoločnosti bez akéhokoľvek preháňania stal národný hrdina.

Huawei začal od toho okamihu rásť na všetky možné smery. Vznikali nové kancelárie, ďalšie výskumné centrá a množstvo personálu bolo zo dňa na deň väčšie a väčšie. Postupom času prišli na rad aj kontrakty so zahraničnými spoločnosťami a tie mu otvorili dvere do sveta, kde ho čakala ďalšia etapa, ktorú možno označiť za globálnu expanziu.

Huawei a mobilné telefóny

Výrobca sa po roku 1996 začal zameriavať na vývoj telekomunikačných softvérov, s čím mu pomáhalo čerstvo vybudované výskumné centrum v Indii. Rovnako sa ale angažoval vo vývoji GSM produktov, po ktorých prišiel rad na komplexné systémy pre mobilné siete, ktoré využívali GSM štandard.

V roku 2005 získal ďalší lukratívny kontrakt a ten z neho spravil oficiálneho dodávateľa telekomunikačných technológií pre operátora Vodafone. Domáce predaje spoločnosti Huawei boli onedlho pokorené jej kvitnúcimi predajmi za hranicami Číny a z lokálneho hráča bol zrazu medzinárodný gigant.

Približne v tom istom období vzniklo aj mobilné oddelenie, ktoré asi rok po založení prinieslo na pulty obchodov prvý mobilný telefón Huawei C300. V roku 2005 uzrel svetlo sveta model U626 s 3G konektivitou a o pár mesiacov neskôr prišiel na svet ďalší 3G kúsok. Model V710 bol však určený pre zákazníkov vyššie spomínaného mobilného operátora.

Prvý 4G telefón z dielne Huawei uzrel svetlo sveta v roku 2011. Išlo o Ascend P1 LTE, po ktorom prišiel na svet model Ascend D2, Ascend Mate a neskôr aj Ascend P2.

O pár rokov nahradil modelový rad Ascend nový rad s podstatne jednoduchším pomenovaním, pretože ho tvorilo už iba písmeno P a číslo generácie. Jeho prvou súčasťou bol smarfón Huawei P8, dnes už viac generačný predchodca súčasného modelu Huawei P30, v ktorom má prsty aj nemecká špička Leica.

A aj keď biznis Huawei rástol do výšin, vedeniu to stále nestačilo. Preto počas roka 2015 vznikla dcérska spoločnosť Honor, ktorá dostala za úlohu fungovať ako samostatná jednotka. Tá sa v priebehu štyroch rokov vypracovala až do bodu, kedy je považovaná za súčasť jadra moderného mobilného priemyslu.

Druhý najväčší výrobca mobilov

Huawei smartfóny boli každým jedným rokom vyhľadávanejšie. Na samotný vrchol začal ale výrobca stúpať až po predstavení high-end radov Mate 10 a P20, ktoré vynikali v dvoch kľúčových oblastiach. Prvý spopularizoval umelú inteligenciu, zatiaľ čo ten druhý prišiel s tak nadčasovým fotoaparátmi, že v tej dobe nemali žiadneho schopného súpera. Tie mu spolu s moderným vizuálnym prevedením zabezpečili, aby sa do konca roka 2018 predalo cez 16 miliónov kusov.

Za úspechom spoločnosti stojí ale aj lukratívna stredná trieda, kde prerazila s cenovo dostupným modelovým radom Nova. Koncom uplynulého roka mal totiž na konte viac ako 65 miliónov predaných smartfónov. Čoraz väčší dopyt po jej produktoch z nej nakoniec spravil druhého najväčšieho výrobcu v mobilnom priemysle, vďaka čomu predbehla i Apple. Kalifornské jabĺčko sa kvôli tomu po ôsmich rokoch ocitlo na inej priečke, ako je prvá alebo druhá.

Obeť obchodnej vojny

Vzostup čínskeho giganta začal naberať na obrátkach. Jeho trhový podiel rástol a konkurencia zúrila čoraz viac. Postupom času sa však stalo niečo, čo by mnohým z nás nenapadlo ani v tom najhoršom sne. Z Huawei bola onedlho obeť obchodnej vojny, ktorú odštartovali Spojené štáty americké na čele s prezidentom Donaldom Trumpom.

Zaradenie výrobcu spotrebnej elektroniky na čiernu listinu spustilo obrovskú lavínu, pretože s ňou od toho momentu prerušilo obchodný kontakt viacero strategických partnerov. Google, Qualcomm, Intel a mnohé ďalšie veľké značky z technologickej sféry nemali inú možnosť, ako rešpektovať čerstvé nariadenie americkej vlády, ktorej podľa všetkého došla trpezlivosť.

To vyústilo až do bodu, kedy je gigantovi odopretá príležitosť využívať plnohodnotný operačný systém Android a rôzne štandardy. Jeho smartfóny sú inými slovami odrezané asi od všetkého, čo v týchto dňoch považujeme za základnú súčasť výbavy.

Huawei a jeho budúcnosť

Ako ste už nepochybne počuli, momentálne existujú dve možnosti. Buď sa Čína s USA dohodnú a uzavrú férovú obchodnú dohodu alebo bude Huawei musieť ísť vlastnou cestou. Separovaný od špičkových amerických spoločností a ich technológií.

V takom prípade príde na rad plán B, ktorý zahŕňa alternatívny operačný systém pre smartfóny a vývoj alternatívnych štandardov, aby neboli používatelia ukrátení o čoraz viac potrebnejšiu bezdrôtovú konektivitu. Vďaka reverznému inžinieringu to určite nebude problém. Musia však prísť na spôsob, ako zabezpečiť kompatibilitu s Wi-Fi sieťami alebo Bluetooth príslušenstvom. Strata prístupu k certifikovanému hardvéru im preto spôsobí nemalé komplikácie.

Alternatívny systém by mal byť pripravený na používanie niekedy na prelome rokov 2019 a 2020. Veľa o ňom síce zatiaľ nevieme, jedno je už teraz isté – má si rozumieť s Android aplikáciami. Či to bude stačiť, je momentálne otázne, no iná možnosť im pri pláne B zrejme nezostane.