Vesmírny priestor okolo planét, hviezd a iných telies nám na prvý pohľad môže pripadať čierny a prázdny. Nie je však tak prázdny ako si myslíme. Nachádza sa v ňom mnoho zložiek v podobe plynov či prachu, no podľa najnovších zistení vedcov, aj mastnota.
Tento objav uskutočnil medzinárodný tím výskumníkov z univerzity v Novom južnom Walese a Sydney. Zistili, že v našej mliečnej dráhe sa nachádza asi 100 mastných uhlíkových atómov na každý milión atómov vodíka. Pre lepšie porovnanie, mastná látka váži okolo 10 bilión triliónov triliónov ton a vystačila by pre 40 triliónov triliónov triliónov balení masla.
Látku, o ktorej sa bavíme, by si však nikto z nás nechcel namazať na kúsok chleba. Profesor Tim Schmidt tvrdí: „Je špinavá, pravdepodobne toxická a nachádza sa len v medzihviezdnom prostredí a v priestoroch nášho laboratória. Je tiež zaujímavé, že tohto organického materiálu, ktorý sa začleňuje do planetárnych systémov je tak hojne.“ Je ho tam vraj tak veľa, že čelné sklo vesmírnej lode by bolo pri lete pokryté lepiacim sa povlakom.
Vesmírnu mastnotu tvorí uhlík nevyhnutý pre život
Len polovica uhlíku, ktorá sa nachádza v našom medzihviezdnom prostredí má čistú formu. Zvyšok sa chemicky viaže s vodíkom v dvoch základných formách. Prvou je práve mastná substancia a druhou je plynná forma. Tím, ktorý objavil mastnotu vytvorením syntetickej verzie medzihviezdneho prachu odobraného z asteroidov, ho teraz chce dopodrobna analyzovať. Len tak zistia, koľko čistého uhlíka sa nachádza vo viazaných zlúčeninách.